Keď anjeli plakali a Zlodejka snov

V ústrety sviatku sv. Valentína v Novom Sade v sieni Novosadského klubu usporiadali literárno - hudobný večierok, na ktorom predstavili piatu básnickú zbierku Kradljivica snova (Zlodejka snov) a tretie vydanie románu Kad su andjeli plakali (Keď anjeli plakali) novinára Rádia Nový Sad Ljubenka Zvizdića. Román je autentickým svedectvom vojnovej výchrice, kedy do jedného z najkrajších miest v Srbsku masovo prichádzali utečenci. V tej dobe určitá trieda ľudí, a oni boli väčšinou nevzdelaní a morálne skompromitovaní, využívajúc vtedajšie okolnosti, pašovanie a iné podvody, vo veľmi krátkom čase zbohatla a tými "špinavými" peniazmi "zarotovala" koleso života väčšiny obyvateľov tohto pokojného vojvodinského mesta.

 

Keď anjeli plakali a Zlodejka snov

 

Román Keď anjeli plakali bol vydaný koncom roka 2010 v Novom Sade, vo vydavateľstve Mala velika knjiga. V roku 2011 sa dostal medzi najčítanejšie tituly v Novom Sade a po piatich rokoch sa dožil svojho tretieho vydania. Ljubenko Zvizdić autorsky podpisuje i monografiu Luka Marin. Je laureátom medzinárodnej ceny za poéziu Zlaté pero v Ľubľane 2012 a viacerých domácich a medzinárodných novinárskych cien. Doteraz vydal päť básnických zbierok a bol zaradený do antológie modernej srbskej poézie pre deti a mládež, Kad srce zasvetluca (Keď srdce zažiari) selektora Peru Zubca.

 

Keď anjeli plakali a Zlodejka snov

 

Ljubenko Zvizdić píše prevažne ľúbostnú lyriku.

 

Aj z rozlúčok raz budú radosti
keď život zabočí do toho kraja
kedy sa spomienky vyblednuté javia
a stanú sa súčasťou cesty do raja.

Vzácna bude i neopätovaná láska
ktorú mladosť v žiale zahalila
krásou zažiari aj taká spomienka
ktorú pochabá mladosť pre starobu ukryla.

A keď ťa staroba raz dohoní
neviň za premárnenie mladosť svoju
lebo práve tá chvíľka kedy sa ozajstná láska iba snila
teraz už v najkrajšom kvete vedľa cesty stojí.

A vtedy, keď si bližšie k druhej strane,
na ktorú raz všetci pôjdu
aj tie pekné aj zlé spomienky z mladosti
raz ako radosť, vospolok ti dôjdu.

 

o o o

 

Usnuté hviezdy vylialo nebo,
na zlatú výšivku
na posteľ bielu ako sneh.
-Taký je Jazmín kvet.

Keď sa raz stratí
ťažko sa vracia
a možno je aj dobre tak
nech sa na inú stranu obracia,
taký nežný a pekný,
neskutočne čistý a biely
-ten Jazmín kvet.

Možno som dáky krajší kvet stretol
ale tento bol obzvlášť nežný a milý,
v srdci mojom práve on zvädol
-navždy
ten pekný Jazmína kvet.

o o o

 

Zo srbčiny preložila Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články