Literárny večierok venovaný ženám

V ústrety Medzinárodnému dňu žien Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičáteka z Kysáča usporiadal literárny večierok venovaný ženám. Hostkou bola Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice. Prítomných privítal predseda tohto kultúrno-umeleckého spolku Michal Francisty a o osobnosti Vladimíra Mičáteka text prečítal učiteľ dejepisu na dôchodku Rastislav Surový. Príležitotné verše venované ženám prečítali štyria Michalovia: Michal Ivičiak, Michal Vrška, Michal Ďurovka a Michal Francisty.

 

Literárny večierok venovaný ženám

 

Michal Francisty na začiatku vyzval superintendentku evanjelicko-metodistickej cirkvi Annu Kunčákovú o kratší príhovor. S hostkou Máriou Kotvášovou-Jonášovou rozhovor viedla Milina Chrťanová. Prítomní si vypočuli zaujímavé príbehy z autorkinho života, ktoré jej boli podnetom na písanie svojich diel pre deti a mládež.

 

Literárny večierok venovaný ženám

 

Z tvorby Márie Jonášovej-Kotvášovej prečítali žiačky Kristína Madacká a Miluška Vranková, ako i sama autorka. Prihovorila sa aj Anna Legíňová.

 

Literárny večierok venovaný ženám

 

Z prítomných sa hostke prihovorila aj jej kolegyňa, profesorka slovenčiny Ľudmila Berediová-Stupavská, pochváliac jej tvorbu, ktorá je obľúbeným čítaním tínedžerov, ako i vhodným výberom pre recitátorov. Pritom ju vyzvala pokračovať v písaní románu Mať pätnásť je také ťažké alebo striptíz a dať tomu pôvodne plánovaný názov Dosnívaný sen.

 

Literárny večierok venovaný ženám

 

Literárny večierok prebiehal v Slovenskom národnom dome. Po večierku otvorili predajnú výstavu ručných prác, ktorá tiež bola ladená k 8. marcu.

 

kp-mp

 

Komentárov  

-1 #1 martinmartin prebudil 2016-03-08 02:36
Myslím si, že to veľmi dobre robíte... Aj vydrťtev Tom, akže do Toho pevne a hlboko veríte... Držíme Vám palce...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články