O výstave takmer po výstave

V súčasnom období prebieha v Prievidzskej mestskej galérii Art point výstava kovačického insitného umenia dvoch autorov Pavla Cicku a Pavla Hajka. Potrvá síce takmer do konca marca, ale dnes sme sa s jej organizátorom porozprávali trochu inak, ako to býva pri vernisážach.

 

Takže moja prvá otázka – ako prebieha výstava?

Výstava trvá zhruba tri týždne a 29. marca končí. Podstatné je však to, že sa sem do Prievidze podarilo oboch umelcov dostať a boli sme potešení ich osobnou účasťou na vernisáži. Výstavu otváral veľvyslanec Srbska na Slovensku Šani Dermaku a počas nej vystúpil náš domáci folklórny súbor Vtáčnik a po vernisáži bol koncert Lúčnice. Celý večer, vari celých päť hodín, bol ohromne zaujímavý nielen skladbou umelcov, ale aj veľkým počtom účastníkov, keď na vernisáži ich bolo okolo stovky a na koncerte až takmer tri stovky, takže to bol večer hojne naplnený kultúrou našich slovenských tradícií. Veď len samotná Kovačica dodnes dýcha slovenčinou, a aj preto máme k sebe veľmi blízko. Ako mi pri rozhovore potvrdil veľvyslanec, samotné Srbsko sa vo svete pýši „svojou Kovačicou", lebo je ich takpovediac výstavnou skriňou. My sa zasa pýšime tým, že tam žijúci Slováci si aj po dvesto päťdesiatich rokoch udržali slovenčinu v takmer neskutočne vernom stave. No nielen to, udržali si celú slovenskú ľudovú kultúru, majú tam slovenské školy, všade sa dohovoríte našou rečou.

 

Ako sa Vám podarilo doviesť ich tvorbu do Prievidze?

Detaily by som veľmi nerozvádzal, ale obaja umelci sú veľmi ústretoví, naša komunikácia bolo nadmieru živá a rýchla, takže žiadny problém. Keď som im poslal zábery z galérie a základné informácie o nej, reagovali na to veľmi dobre.

 

Aký je záujem o výstavu zo strany návštevníkov Vášho zariadenia?

Ohromne veľký. Nemusíme si ani nahovárať prečo to tak je, veď už len samotné meno Kovačica a insita v ľuďoch, verím, že na celom svete, vyvoláva príjemný pocit, ľudia sa rozžiaria tak, ako žiaria farby na obrazoch. K tomu pridajú úsmev a blažený výraz na tvári, ktorý toto umenie prináša so sebou. V našom prípade aj to, že Cicka a Hajko sú výrazní umelci súčasnej Kovačice. Túto známu kovačickú školu už dávno nereprezentuje len pár umelcov, sú ich desiatky. Každý z nich sa snaží nájsť svoj pohľad na domovskú krajinu a ľudí, či už pri práci alebo oddychu, no často je to zobrazenie dávnych dedinských domčekov v tomto malebnom kúsku zeme, v našom slovenskom šírom svete. Vo svojich dielach zobrazujú najmä domáci život ľudí, ich zvyky, ktoré sú aj nám blízke, a preto je pochopiteľné, že nás poteší práve tá farebnosť a jednoduchosť zobrazenia, v mnohých prípadoch s mierne erotickým nádychom, ako je napr. Hajkov kohút. Niekedy to aj „prešvihne", ale myslím si, že je to v istej miere dovoleného. Cicka má skôr idylické krajinky, no sexuálnemu pokušeniu sa tiež nevyhýba. Tretí autor tzv. kovačickej trojky Martin Markov, žiaľ, už nie je medzi nami.

 

Koľko ľudí denne navštevuje toto zariadenie a tým aj do istej miery, aká je návštevnosť Vašej galérie?

Nevedieme si evidenciu počtu návštevníkov, ale možno predpokladať, že je v niečom výnimočná, a to z pohľadu predaných obrazov. Len spomeniem, že v priebehu týždňa sme ich predali šestnásť, už len toto niečo naznačuje, lebo to vôbec nie je bežná vec. Preto môžem konštatovať, že o túto výstavu je nezvyklý záujem. Predané obrazy si ich noví majitelia odniesli, myslím, že len dva rezervované sú naďalej vystavované.

 

Galéria je súčasťou kaviarenskej časti, ktorá z nich je navštevovanejšia?

Nemožno to jednoznačne odlíšiť, lebo niekto príde do kaviarne a takmer samozrejme navštívi aj galériu, no často je to opačne, keď návštevník po zhliadnutí vystavených exponátov sa na chvíľu zastaví aj v našom druhom zariadení na drobné občerstvenie.

 

Na záver otázka o existencii galérie, prípadne koľko výstav ste tu už zorganizovali?

Galériu sme otvorili 5. októbra 2012, takže teraz plynie tri a pol roka jej trvania a súčasná výstava je už našou štyridsiatou deviatou. Našim zámerom je prinášať do tohto regiónu rôznu tvorbu tak, aby sa ľudia naučili umenie aj viac vnímať. Naše výstavy zahŕňajú tvorbu umelcov miestnych i tzv. cezpoľných, autorov renomovaných, no aj neprofesionálnych. Keďže sme koncipovaní ako mestská galéria, čo si dovolím tvrdiť, že je asi jediná na Slovensku, ktorú spravuje občianske združenie, našim cieľom je propagácia miestnych výtvarníkov, primárne mestských, prípadne takých, ktorí majú istý vzťah k nášmu mestu a širšie s hornou Nitrou.

 

S Romanom Turcelom sa rozprával Ján Sabo

 

Ešte krátky pohľad častej návštevníčky galérie Lydie Ondrejkovej.

Podľa mňa je táto výstava živá, pestrá, znázorňuje to, čo ľudia bežne zažívajú a v akom prostredí žijú. Vidím tu často motív kohúta a tekvíc, čo je zrejme symbolika autora. Už len pri bežnom pohľade na jednotlivé obrazy človek hneď pochopí, čo chcel autor povedať. Nie je to moja prvá návšteva kovačického insitného umenia, bola som na podobnej, ktorá sa konala v Bojniciach. Na nej bolo azda viac pohľadov na dedinu, no na tejto, aspoň mne sa zdá, do popredia dáva viac samotného človeka. Pri vnímaní ich tvorby človek nadobúda príjemnú, až povznesenú náladu. Ja osobne mám rada červenú farbu, ktorá je pre mňa akýmsi znakom veselosti. No použitá široká paleta výrazných farieb evokuje v človeku mimovoľne aj úsmev na tvári. Niet preto divu, že toto umenie sa teší obľube takmer na celom svete, keď si ho kupujú i známe osobnosti nielen kultúrneho, ale aj politického života, či rôzne inštitúcie.

 

Vyjadrenie primátorky mesta Prievidze Kataríny Macháčkovej o výstave na Facebooku.

Bolo mi cťou, že som včerajšiu výstavu Insita z Kovačice mohla otvoriť spoločne s veľvyslancom Srbskej republiky u nás v Art pointe. Všetkých vás pozývam, aby ste si aj vy prišli pozrieť obrazy, ktoré svojimi farbami šíria optimizmus.

 

Oficiálni hostia vernisáže, druhý zľava Srbský veľvyslanec Šani Dermaku, vedľa primátorka mesta Prievidze Katarína Macháčková, pri mikrofóne Helena Dadíková – predsedníčka komisie školstva a kultúry pri Mestskom zastupiteľstve, vedľa v pozadí správca Art point Roman Turcel.

 

Oficiálni hostia vernisáže, druhý zľava Srbský veľvyslanec Šani Dermaku, vedľa primátorka mesta Prievidze Katarína Macháčková, pri mikrofóne Helena Dadíková – predsedníčka komisie školstva a kultúry pri Mestskom zastupiteľstve, vedľa v pozadí správca Art point Roman Turcel.

 

Pohľad do priestorov galérie s početnými účastníkmi vernisáže.

 

Pohľad do priestorov galérie s početnými účastníkmi vernisáže.

 

Po vernisáži aj spoločenská udalosť pri voľnom rozhovore, v strede Lýdia Ondrejková.

 

Po vernisáži aj spoločenská udalosť pri voľnom rozhovore, v strede Lýdia Ondrejková.

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články