Vo vetre južnej pologule

„Teraz, keď sa nám už zvečerieva, keď na nás doľahli roky nepokojného ticha, zavše sa poprechádzame uličkami mladosti a z hĺbok pamäte vyhrabávame dávne spomienky na detstvo, školské roky, na mladosť, na roky krásy žitia." Napísal mi v jednom liste Ján Kulík, pôvodom Petrovčan, ktorý s manželkou Boženou, rodenou Benkovou z Kulpína pred takmer polstoročím odcestoval do zámoria. V týchto dňoch je v rodisku, uličkami mladosti sa skutočne aj prechádza, – nielen v myšlienkach – a na otázku: „Ako sa mu tu vodí a čo v Petrovci robí?" odpovedá, že obháňa spomienky, ale tie sa vraj dobehnúť nedajú. Do Petrovca zavítal po dvadsiatich rokoch a pri stretnutí so známymi ľahostajný nemohol byť. Posťažoval sa, že viac známych má už na cintoríne.

 

 	FOTO 1 Báčsky Petrovec, SNS 2016: Vladimír Valentík, Ján Kulík a Katarína Pucovská (foto Martin Pucovský)

 

Báčsky Petrovec, SNS 2016: Vladimír Valentík, Ján Kulík a Katarína Pucovská (foto Martin Pucovský)

 

- Ako čas plynie, čoraz častejšie sa vynárajú spomienky na detstvo a mladosť z tých našich ulíc a chotárov. Možno aj preto, že sa pri zhľadúvaní potrebných informácií často prehrabávame v starých knihách a časopisoch. Kým sme sa hnali za peniazom, na to nebolo času. Mnohé veci nám vyfúkal vietor južnej pologule a ten je tu neustavičný. Tempo žitia je prudké. Na zaháľačky a nostalgiu nieto veľa času a ani vôle. Buď žiješ v tejto realite, alebo tonieš. Na dvoch stoličkách sedieť nemôžeš.

Vysvetľuje Ján a dodáva, že sa nevzdáva.

- Akokoľvek, ale sa obraciam. Robím, píšem, driem, nestíham všetko... V mladosti sme necítili, čo nám škodí... a po 30- ročnej práci na zmeny, 365 dní do roka a ešte k tomu predsedať Spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne v období, keď sme stavali a vystavali slovenský dom a byť cirkevným tajomníkom počas výstavby evanjelického kostola...to bolo treba zvládnuť. Tiež 15 rokov byť hlavným redaktorom rozhlasu, Božka robila hlásateľku, učila deti v doplnkovej škole slovenčiny, bola tiež tajomníčkou spolku... no a bola tu aj rodina. Všetko to sa robilo popri zamestnaní. Súčasne som sa školil na fakulte organickej chémie, skladal kurz žurnalistiky a študoval etymológiu, Bibliu, anti Bibliu atď. Medzičasom som sa zdokonaľoval aj v latine, gréčtine, učil sa snaskrit... Robil som veľa, ale môžem povedať, že som nič neoľutoval. Vystačil som ešte aj farmáriť. Vždy pomáhala aj manželka.

 

Vo vetre južnej pologule

 

Ján mi porozprával aj o ich prvej "malej" 15- jutrovej farme. Keď tam stavali dom, ročne dochoval aspoň 15 býkov. Úžitok z nich bol viacnásobný: mali zdarma mäso, získali nejaký profit a tiež aj to, že si ho mali právo odpisovať z dane. V zamestnaní ročne zarábal vyše sto tisíc dolárov, na čo bolo treba platiť daň a odpis dane znamenal takmer to isté, čo aj zárobok, keďže potom v domácej pokladnici viac zostávalo.

 

Vo vetre južnej pologule

 

Božka pri vchode na farmu

 

Dnes sú už Kulíkovci farmármi „na plný pracovný úväzok". Majú pozemok, ktorý sa rozprestiera na vyše 300 jutár a krásny dom. Pred domom majú asi 2 hektáre parku a trávniky. Pôvodne tam bolo vysadených zo 100 stromov a aj toľko rozličných kríkov. Opravdivá botanická záhrada.

- Lenže, aspoň tretina z toho nám odumrela. Suchota. Trvala 15 rokov. Kravičky mreli od hladu a my sme sa zožierali. Duše nám plakali. Niekdajšie stádo počítajúce 250 kráv sme zviedli na 70 a ani ono nemalo bohvieakú pastvu. Bola to taká hrozná suchota, že aj eukalypty sa vysušili. Celé vnútrozemie Victorie, ba aj Austrálie bolo ako po Hirošime. Vysušilo sa nám množstvo stromov, takže neprestajne klčujem. Tá suchota, cez ktorú sme prešli doráňaní, ako telesne, tak aj duševne, sa našťastie už minula. Ale hrozí ďalšia, ale jemnejšia. Práve prednedávnom sme dostali časť alokácie vody na zalievanie pasienkov, zhruba 200 megalitrov, to je asi toľko, ako má 200 olympijských bazénov. Ináč ročný prídel nám je vyše 380 megalitrov. Zatiaľ nám kravy netrpia ani hladom a ani smädom. Robím, hrdlačím ako vládzem, lenže posledne už vidím, že 70-tka na krku veľmi spomaľuje človeka.

 

Pred farmou

 

Pred farmou

 

Z Melbourne sa odsťahovali na farmu a na nej si vraj nažívajú takmer ako v Kulpíne, alebo v Petrovci. Okolo majú prevažne Škótov, protestantov, ale aj Angličanov, Švédov, Dánov, Holanďanov... Dobre si rozumejú. V tom ich mestečku, ktoré má iba zo 700 obyvateľov, ale je okresným mestom, pani Božka susedovcov naučila variť sármu, chystať zelerový a kapustový šalát a obľúbili si aj petrovskú klobásu. A naše koláče a torty, tie si vraj nevedia vynachváliť! Božena Kulíková je totiž veľmi šikovná kuchárka a rada chystá naše tradičné jedlá. Rovnako rada aj experimentuje a recepty si zapisuje. Niektoré možno nájsť aj TU:
http://www.kulpin.net/kulpinska-kucharka

 

V jedálni

 

V jedálni

 

Ján Kulík sa už asi 30 rokov zaoberá aj etymológiou a pôvodom krstných mien a priezvisk. Do týchto vôd sa dostal celkom náhodou – v čase keď sa učil angličtinu. O každom anglickom slove chcel vedieť odkiaľ pochádza, kde má korene... nuž zohnal si Oxfordov etymologický slovník. Toľko v ňom listoval, že dodnes už zodral tri knižky. Keď to už mal naštudované v angličtine, chcel nazrieť aj do slovenčiny, ale márne. Podobné slovníky nemáme. Po čase si preto zohnal český, ruský a ukrajinský etymologický slovník, časť osetského etymologického slovníka, menší etymologický slovník staroperžského (avesta), chetejského a hlavne tochárskeho slovníka. V angličtine si zohnal aj hindu, urdu, penjabi a hlavne úplné slovníky sanskritu, od autorov Monier-Williams a najväčší skvost tejto oblasti, od autora R.L. Turnera. Čo sa dalo, to prečítal aj od V.V. Ivanova, A.Meilleta, ako aj prevažnú časť "menších" autorov. V práci na etymologickom slovníku, ktorý už viac rokov chystá, sa slúži najmenej s 20 jazykmi.

Ak sa plány vydaria, čoskoro z tej snahy vznikne vzácna knižka.

Niektoré jeho texty si možno prečítať TU:
http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/5178-nae-mena-a-priezviska

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #1 PozdravujemeJán Sabo 2016-08-24 08:07
Pozdravujeme Janka aj takto, no vari už bude na Slovensku, veď je streda, hádam sa s ním stretneme.
Sabopvci
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články