Premiéra Vtáci v dome

Názov a avízo predstavenia vzbudili istú obavou, že vtáci budú obmenou Hitchcocka a jeho fantasticko-alegorického filmového hororu z roku 1963... To napovedal aj plagát k predstaveniu a vysvetlenie, že ide o divadelnú fantáziu o osudových stretnutiach vtákov a ľudí. A keď vieme, že v legendách a mýtoch starých civilizácií sa často vtáky objavujú ako symbol smrti, s tiesňou sme očakávali naháňanie strachu do kostí. V skutku, zažili sme pokoj. Kto sa dal uniesť magickým scénam a ambientálnej hudbe, mohol lietať s vtákmi, byť vysoko, priblížiť sa k nebesiam, vidieť to veľké svetlo na konci tunela... Na chvíľu však bol vytrhnutý z toho čistého pokoja, keď sa mu premietli obrazy reálneho, často krutého, znečisteného a vyvráteného sveta. Biela holubica na záver odlieta... snáď s odkazom mieru...

 

Premiéra Vtáci v dome

 

Vtáci v dome je autorský projekt Petra Serge Butka, ktorý podpisuje tiež aj scenár a réžiu a je aj jedným z dvoch účinkujúcich. Okrem neho v tomto nemom a veľavravnom predstavení „hral", trochu tancoval a pohyboval sa aj Ján Sklenár. Všetko ostatné boli bábky, tancujúce košele, svetelné a hudobné efekty a naše fantazmy.

 

Premiéra Vtáci v dome

 

To všetko sa dalo zažiť v multimediálnom predstavení s prvkami Laterny Magiky (harmonické spojenie divadla a filmu), bábkového, tanečného a čierneho divadla, ktoré nám najnovšie ponúklo Divadlo VHV Petrovec a Next Pictures Praha. V Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci včera večer bola premiéra tohto zvláštneho predstavenia.

 

Premiéra Vtáci v dome

 

„Naše predstavenie nemá presne čitateľný príbeh. Odhaľuje stretnutie človeka s fantastickým svetom, ktoré môže byť zrkadlom k jeho minulosti, budúcnosti, alebo momentálnemu rozpoloženiu," – ozrejmuje Peter Serge Butko a dodáva, že hudobná, vizuálna i herecká linka predstavenia umožňuje divákovi v predstavení cestovať cez svoje podprahové motívy, umožňuje zabudnúť na okolitý, reálny svet a nechať sa viesť...

 

Premiéra Vtáci v dome

 

Bola to príjemná ilúzia, protagonisti boli po troške aj bábkohercami aj tanečníkmi, mágmi... Protiklady nám všeličo napovedali, dynamika bola znázornená staticky, za nemými výkrikmi sa ukrývali kruté pravdy. Bolo to aj trochu mýtické, ale aj terapeutické.

Hudba: Jaroslav Zima
Projekcie: Daniel Chalupka, Marko Kaćanski
Kostýmy: Maja Božović
Výtvarná spolupráca: Ondrej Mištec
Svetelný dizajn: Zdeno Medveď

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články