11. november

Zajtra je 11. november, Deň prímeria v Prvej svetovej vojne. Tento štátny sviatok bol v Srbsku vyhlásený roku 2011. Ustanovili ho na počesť všetkých nevinných obetí v období rokov 1914 -1918. V našej krajine ho zajtra oslávime piatykrát ako štátny sviatok. Národné zhromaždenie Srbska ho schválilo na sklonku roku 2011. Ale, 11. novembra meniny má Martin a Maroš. Tiež je to aj Deň prímeria, Deň veteránov, Deň vojnových veteránov, Deň pamäti, Deň pamiatky, Deň červených makov, Deň nezávislosti... Pod takýmito pomenovaniami sa v jednotlivých krajinách označuje 11. november. Ide prevažne o oslavu konca I. svetovej vojny, resp. podpísania prímeria (11. 11. 1918) a tento pamätný deň je preto venovaný vojnovým veteránom. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra. Klaniame sa obetiam. Čierna bilancia prvej svetovej vojny je: osem miliónov zabitých vojakov a 21 miliónov zranených a zmrzačených.

 

FOTO Igor Bovdiš

 

FOTO Igor Bovdiš

 

Symbolom Dňa veteránov sa stal kvet vlčieho maku. Symbol má pôvod v básni „In Flanders fields" („V poliach Flámska"), ktorú v roku 1915 napísal kanadský chirurg John McCrae, ktorý slúžil na západnom fronte v Belgicku.

„Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu..."

I. svetová vojna sa začala 28. júla 1914. Rozpútal ju sarajevský atentát na habsburského následníka trónu Františka Ferdinanda. Po vojne došlo k vzniku nových štátov, Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo a okrem iných vzniklo aj Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov a Československá republika. Deň prímeria sa v Európe oslavuje od roku 1919.

Pranostika hovorí: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí. Martin posledne k nám zriedkakedy prifujazdí na bielom koni. Ani tentoraz pravdepodobne nepríde a potešenie z prvého snehu nám nedožičí. Prináša nám však inú radosť: nepracovný deň a možnosť oslavovania menín v domácej pohode.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články