Večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi

Spolok kysáčskych žien dnes usporiadal literárny večierok venovaný 85. narodeninám spisovateľa Daniela Pixiadesa narodeného roku 1931 v Kysáči. „Koncom roku 1974 sa tento náš spisovateľ presťahoval do Kanady, kde vyše 10 rokov bol redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. V Kanade potom už písal po srbochorvátsky a tak vzniklo objemné dielo, ktoré postupne prekladá Katarína Pucovská," ozrejmila Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka Spolku kysáčskych žien. V týchto dňoch v Slovenskom vydavateľskom centri (SVC) v Báčskom Petrovci vyšla zbierka básní Daniela Pixiadesa Toky, ktorú tiež prezentovali na dnešnom večierku a riaditeľ SVC Vladimír Valentík odovzdal prekladateľke autorské výtlačky. Na literárnom posedení osobitnou hostkou bola spisovateľka Viera Benková.

 

Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský

 

Daniel Pixiades uverejnil básnické zbierky Vlny kotvy vlny, Biti izvan, Ka srcu zemlje, Odasvud sjever, Úlet za srdcom, Zbrázdené nebo, po anglicky Interlude, knihy pre deti Morská ríša a Rybka Žiara, memoáre Zápisky bez poradia ako aj najnovšiu zbierku básní Toky. Katarína Pucovská z nej prečítala báseň Odkaz. Členky kysáčskeho ženského spolku prečítali úryvky z prvej časti memoárovej knihy Zápisky bez poradia a Viera Benková si zaspomínala na niekdajšie literárne stretnutia, na ktorých sa zúčastňovala spolu s Danielom Pixiadesom.

 

Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský

 

Foto: Martin Pucovský

 

Vladimír Valentík a Katarína Pucovská odovzdal do kysáčskej knižnice knihy Daniela Pixiadesa. Na záver nevystalo ani pohostenie a šampanské.

Daniel Pixiades žije v meste Thunder Bay v provincii Ontario. Píše po slovensky a srbochorvátsky básne, poviedky, eseje a články. Na ukážku ponúkame básne z najnovšej zbierky Toky.

 

Z tej strany našej večnosti

     V pásme rozkoši a jasu
stemneli slncá tých
stotožnených
s prachom
rozsypaným kade-tade
ale aj všade
kde som zastal
a sa hrabal
po minulosti svojej radosti
a rozmarného zobúdzania

     Preto sa pýtam
odchádzajúceho kŕdľa minulých rokov
ako len mohol
vyrásť
telom a menom
v pomník
aby sa tak všetky jeho
suché a hladné roky
naukladali vo mne
a bujneli
i burcovali
k hľadaniu
zmyslu a pravdy
o rozspievanom nebi
a zemi

     Preto zhŕňam
na cestách
odhodené
zašliapnuté
žlté zrná chleba
by nasýtil nimi koráby
vyprevádzané slzami
a nádejou
každodenne dochádzajúcou
z tej strany našej večnosti
z ďalekej modrej hmly
a chcem
hovoriť chlebom
chcem spievať
nevypitou šťavou šťastia
chcem sa radovať
neprejaveným smiechom
toho
do našich stôp naliateho
živého prachu
v želaní
aby sťa vták
lietal ponad
jeho odviate mladosti
jeho rána a súmraky
hlasom a smädom
zacieleným proti návratu

     V pásme rozkoši a jasu
zviazaný som aj prachom
vlastnej minulosti

 

Odkaz

     Zostarel som sa tráva poslednej jari
zostarel som sa kvet v mojom pučaní
zostarel som sa dom môj
hniezdo moje poza tristo vôd

     Ohol som sa hôrka moja úchvatná
doráňaný, prázdny a nemý
a ty hviezda svietiš
vo všetkých smeroch mojich nepriazní

     A ako sa môžem zmocniť
tvojho lúča uprostred temna
a ako zostúpim zahanbený
ja semeno do kameňa siate
medzi tvoje ruky
a v tvoje šťastie...?

     Ako spradiem nite
svojho dňa a noci
v tvojom vzkriesenom ráne
ako preletím tých tristo vôd
ako sa môžem zlúčiť
s klamstvami kovaným zlatom
s tokmi tvojich dúh...?

     Ostarel som večer môj
súmrak môj bez ďalšej zory
a bol som ako Dinara
visiac nad tvojimi perlami
a bol som obrom na cudzom chlebe
a bol som krotký
a bol som tak drobný
pod cudzím nebom...

     A ty synu môj
vráť sa cez tristo vôd
a riekni mladosťou mojou a tvojou
a povedz namiesto mňa
a povedz že som bol
že som bol tam
do poslednej kvapky
do posledného dychu..!

Literárny večierok prebiehal v Knižnici Michala Babinku v Kysáči.

 

Katarína Pucovská

Foto: Martin Pucovský

 

Komentárov  

+5 #1 DAKASmiljana Piksiades 2016-12-07 23:51
Mili priatelia, celym srdcom som povdacny Spolku kysacskych zien, osobite Ludmilke Berediovej - Stupavskej za skvele organizovanie vecierku venovaneho mojim 85. narodeninam. Povdacny som Katke Pucovskej, Vierke Benkovej a Vladkovi Valentikovi, tiez i inym za mimoriadne predneseny program ale aj vsetkym , ktori svojou pritomnostou zvencili toto stretnutie. Daniel Pixiades
ps #2 HVALA MARTINU PUCOVSKOM ZA DIVNE FOTOGRAFIJE!
ps Katka, nemam dalsie mena osob, ktore brali ucast v
programe. Prosim Ta, uved ich mena.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články