Dnes sa podľa starého juliánskeho kalendára slávi Sviatok Roždestvo Christovo/Narodenie Ježiša Krista. Druhý vianočný deň, teda ten zajtrajší, bude zasvätený Bohorodičke, – Zboru Presvätej Bohorodičky/Sabor Presvete Bogorodice, ktorá je dominantnou postavou pravoslávnych vianočných sviatkov. A tretí deň patrí prvému mučeníkovi sv. Štefanovi / Sveti prvomučenik i arhiđakon Stefan. Týmto dňom sa končia vianočné sviatky, ktoré Srbská pravoslávna cirkev (SPC) slávi tri dni. Katolíci, protestanti a jedna časť pravoslávia narodenia Spasiteľa už oslávili podľa gregoriánskeho kalendára pred 13. dňami, teda 25. decembra.
Pravoslávny chrám v Maglići (Foto: Radomir Zotović)
Pravoslávny vianočný pozdrav znie: Hristos se rodi!/ Kristus sa narodil!. Pravoslávni veriaci oslavujú Vianoce v tento dátum ešte od roku 380 nového letopočtu a nový rok sa pre nich začína 14. januára.
V Štedrý večer veriaci, buď vo svojich domácnostiach alebo pred chrámom, pália dubové (hrast) konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže Badnje veče menujú „badnjak". Vatra-oheň je symbolom svetla a tepla, ktoré hreje a zbližuje rodinu. Neodlučiteľnou súčasťou pravoslávnych Vianoc je aj špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica", ktorú lámu na toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení do nej dajú striebornú alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý rok.
Vianočno-novoročná výzdoba v Maglići (Foto: Radomir Zotović)
V Štedrý deň sa končí 40 dňový pôst, ktorý predchádzal vianočným sviatkom.
V noci z 13. na 14. januára, ôsmeho dňa po narodení Ježiša Krista, sa podľa starého kalendára víta Nový rok. Prvý deň v roku, - 14. január sa považuje za deň obriezky Spasiteľa (Obrezanje Gospodnje; sv. Vasilije Veliki). Cirkev tento deň označuje červenými písmenami a ľudovo sa on pomenúva aj "Mladi Božić" a Srbi ho tiež pomenúvajú Pravoslávny alebo aj „Srbský" nový rok.
Svima koji danas slave Božić:
"Срећан Божић и много среће!
Нек радост кроз дом тече,
Нек вам срећом дом заблиста
на рођење Иcyca Христа. "
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)