Slovenská republika neuznala Kosovo a z druhej strany uznala Srbom na Slovensku status národnostnej menšiny. Vláda také rozhodnutie vyniesla prihliadajúc na historicky pevné väzby dvoch národov, ktoré siahajú do ďalekej minulosti. S tými konštatáciami začal svoju dnešnú prednášku v Múzeu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý hovoril o historicky dlhých a pevných väzbách medzi Srbmi a Slovákmi. Početní Srbi sa vyškolili na Slovensku a významný vplyv na rozvoj školstva a kultúry v Srbsku zohrali viacerí Slováci.
Prednáška Dr. Nebojšu Kuzmanovića: Srbsko – slovenské kultúrne väzby bola usporiadaná v rámci podujatia Tri storočia Slovákov vo Vojvodine, ktorým Múzeum Vojvodiny radom podujatí spracúva históriu a súčasný život Slovákov na týchto priestoroch. Výstava Za horami za dolami je už tri mesiace nainštalovaná v tejto pokrajinskej kultúrnej ustanovizni a už celý štvrťrok prebiehajú akcie, programy a dielne, ktorými sa približuje život a kultúru vojvodinských Slovákov. V rámci tých aktivít dnešná prednáška mala za cieľ priblížiť hlboké kultúrne väzby dvoch národov. Prednášateľ Nebojša Kuzmanović, vyzdvihoval aj vlastnú hypotéza, podľa ktorej Srbi a Slováci majú najlepšie vzťahy na týchto priestoroch, čo podľa jeho slov bolo aj podnetom, aby sa pred 20 rokmi začal zaoberať týmto výskumom.
„Od konca XVIII. do polovice XIX. storočia vyše 2500 Srbov sa vyškolilo v Bratislave, Košiciach, Kežmarku, Modre a iných slovenských mestách. Na to najviac prvý poukazoval veľký slavista a historik, spisovateľ a básnik Risto Kovijanić," povedal Nebojša Kuzmanović, ktorý zdôraznil, že sa na Slovensku vyškolili aj Dositej Obradović, Jovan Jovanović Zmaj, Djura Daničić, Svetozar Miletić... a v slovenských protestantských školách sa podľa jeho slov školili aj mnohí pravoslávni kňazi, medzi nimi aj niekoľko metropolitov a episkopov... Veľký počet Srbov na Slovensku aj žil, o čom sa možno dočítať v knihách Ljubivoja Cerovića.
Najpočetnejšia skupina srbských prisťahovalcov sa na územie Slovenska dostala koncom 17. storočia a posilnila už jestvujúce srbské enklávy na južnom Slovensku. Stalo sa tak v rámci tzv. veľkého sťahovania Srbov (Velika seoba Srba).
Ján Kollár, Ľudovít Štúr a Pavel Jozef Šafárik mali veľmi dobrú spoluprácu so srbskými kultúrnymi dejateľmi. Zo všetkých Slovákov kultúrny život Srbov najviac ovplyvnil Pavel Jozef Šafárik, ktorý si podľa názoru Nebojšu Kuzmanovića v Srbsku zasluhuje pamätník, alebo aspoň bustu na nejakom významnom mieste.
O Šafárikovi svojho času písal aj Samuel Boldocký, čo si možno prečítať TU:
http://www.kulpin.net/files/14.07.2013-safarik.pdf
Dr. Nebojša Kuzmanović hovoril aj o prvých riaditeľoch gymnázia v Sriemskych Karlovciach, o čom sa možno dozvedieť aj TU:
http://www.kulpin.net/o-kulpine/historia/metropolita-stratimirovic
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 žilo na Slovensku iba 434 občanov srbskej národnosti. O tom, ako aj o dejinách a uznaní statusu národnostnej menšiny Srbom na Slovensku TU:
http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/1935-srbi-na-slovensku-ziskali-status-narodnostnej-meniny
Katarína Pucovská