Ako je to, keď sa kvet chce kamuflovať a tváriť sa že je mäso, ale také trochu staršie, ktoré už páchne po zdochline? Majstrom v tom kvetinovom maskovaní je exotická páchnuca kráska hadia palma, ktorá aj farbou aj vôňou chce presvedčiť hmyz, že je ona mäso v štádiu rozkladu. Aby len sadli na ňu a pomohli jej v opelení. Ale, ako môže rastlina vedieť akej farbe je mäso a ako ono páchne? Je to iba jedna z nespočetného množstva záhad Veľkej Prírody. Zmijovec, diablov jazyk, voodoo ľalia, leopardia palma, hadia palma...– niekoľko týchto rastlín vlastní aj Dušan Plachtinský z Kulpína, ktorý sa s veľkou láskou stará nielen o tieto exotické rastliny, ale aj o množstvo ďalších a osobitne aj o stromy. Dnes je Deň stromov. Stromy sú ďalším veľkým zázrakom prírody – sú jej a našimi pľúcami. Rastliny pre nás vyrábajú kyslík. Preto je aj heslom tohto dňa: Zasaď strom. Lebo, čas strávený v blízkosti stromov zlepšuje fyzické a duševné zdravie tým, že zvyšuje energetickú úroveň a rýchlosť obnovy organizmu, pričom znižuje krvný tlak a stres. Vysádzanie stromov, kríkov a rastlín je preto nevyhnutné tak pre duševnú rovnováhu súčasného človeka, ale aj pre budúce generácie.
O Dušanovi Plachtinskom, ktorému vlani rozkvitla jedna hadia palma sme písali TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11630-pachnuca-bizarna-kraska . V tomto roku sa mu starostlivosť o túto rastlinu odplatila dvojnásobne, rozkvitli mu až dve hadie palmy. Rastlina vraj kvitne iba raz za 10 rokov. O to väčšia je radosť pestovateľa, keď sa kvet objaví.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)