Začiatkom augusta vyšlo nové číslo informačného spravodajcu Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Digitálna forma a jazykové mutácie rozširujú jeho dostupnosť po celom svete. Doteraz vychádzal v slovenskej, ruskej a anglickej jazykovej mutácii. Najnovšie číslo bolo prvýkrát spracované aj do srbskej mutácie. Štvrtá jazyková mutácia výrazne rozširuje dosah na južnoslovanský, respektíve srbský priestor. Tentoraz bol obzor zostavený špeciálne pre účastníkov 5. Kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov, ktorý sa konal 3. a 4. augusta v Martine. Slovanský obzor na 36 stranách prináša aktuálne informácie z aktivít matíc a inštitúcií slovanských národov.
Predsedníčka Matice lužickosrbskej Anja Pohončowa predstavila prehľad aktivít za rok 2022. Spomenúť treba úspešnú reštitúciu knižničného fondu Matice lužickosrbskej, ktorý sa posledné desaťročia nachádzal vo vedeckej knižnici Herderovho inštitútu pre historický výskum východnej a strednej Európy v Marburgu. Medzi rokmi 2016 až 2019 prebiehal výskumný projekt zameraný na ukradnuté publikácie počas nacistického režimu vo výskumnej knižnici Herderovho inštitútu. Medzi reštituovanými publikáciami sú rôzne časopisy, ako aj jednotlivé knihy, vrátane kníh o slovanských sídlach a miestnych názvoch. 172 kníh a periodík bolo odovzdaných do Ústrednej lužickosrbskej knižnice v Lužickosrbskom inštitúte v Budyšíne. Matica slovenská z chorvátskej Rijeky priblížila slávnosti už 28. výročia svojho založenia, ktorých súčasťou bola aj vernisáž výstavy Osobnosti Chorvátov na Slovensku. Vôbec prvýkrát informovala o svojej činnosti Matica čiernohorská, čo svedčí o postupnom náraste dopisovateľov z radov matíc slovanských národov. Ivan Ivanović, generálny tajomník Matice čiernohorskej, predstavil úspešne ukončený projekt Čiernohorské cyrilikové tlačiarne v XV. a XVI. storočí. Slováci žijúci v Poľsku zavŕšili tridsať úspešných rokov slovenskej tlače v Krakove a môžu sa pochváliť vytlačením takmer 4 tisíc knižných titulov a ďalšej tisícky časopisov v Tlačiarni Spolku Slovákov v Poľsku. Známy prozaik Michal Hrivnák, Slovák žijúci v Maďarsku, vo svojom príspevku informoval o stretnutí pri príležitosti 25. výročia vydania zborníka Kultúrne dedičstvo budapeštianskych Slovákov, ktoré usporiadala Slovenská samospráva 12. obvodu v Budapešti. Matica bunevská sa zamerala na propagáciu bunevskej kultúry, ktorá je súčasťou folklóru Srbska. Matica slovenská predstavila významný výstavný projekt venovaný 160. výročiu vzniku Matice slovenskej a vedecký seminár venovaný stému výročiu narodenia Mons. Františka Jozefa Fugu, tretieho predsedu Zahraničnej Matice slovenskej.
V čísle tentoraz prinášame obsiahly rozhovor s Mariánom Gešperom, predsedom stošesťdesiatročnej Matice slovenskej. V rubrike Dejiny sú spracované stručné dejiny kongresov matíc slovanských národov s obsiahlou fotogalériou. V rubrike Velikáni Slovanstva je príspevok Päť poslankýň zo Subotice. Pred 105 rokmi, dňa 25. novembra 1918, sedem odvážnych a vzdelaných žien získalo právo voliť v rámci Veľkého národného zhromaždenia Srbov, Bunevcov a iných Slovanov, ktoré sa uskutočnilo v Novom Sade. Časopis už tradične uzatvára rubrika Knižnica slovanského sveta a Pripomíname si...
Slovanský obzor sa stal jedným z hmatateľných výstupov štvrtého kongresu z roku 2019. V poradí už piate číslo Slovanského obzoru vstúpilo do tretieho ročníka. Tu vidno a je zrejmé, že jeho vznik bol myšlienkovo a koncepčne premyslený a uvážený. Pokiaľ prvý ročník bolo potrebné „zaplniť" článkami a „zháňať" ich, dnes prichádza do redakcie dostatok materiálov, no nie je možné všetky uverejniť. Navyše sa nám priebežne zvyšuje aj počet strán. Najžiadanejšou sa javí rubrika Prehľad zo slovanského sveta, kde sa vzájomne informujeme o realizovaných aktivitách z oblasti kultúry, vedy i širšej činnosti.
Nové číslo ako i archív časopisu sú dostupné na https://matica.sk/slovansky-obzor/.
PhDr. Pavol Madura, šéfredaktor
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)