Tuhá zima sa začala koncom decembra 1822 a v januári 1823 už bola taká silná, že ohrozovala životy ľudí a hospodárskych zvierat. Pravá „sibírska" zima, na akú sa málokto pamätá. Chlad prevládal celých 35 dní a niekoľko ľudí zomrelo na jeho následky. O „vrtkavosti" počasia koncom r. 1822. a začiatkom roka 1823 píše Ján Stehlo, farár petrovský v tzv. Petrovskej kronike, alebo Stehlovej kronike čiže ručne, prevažne po latinsky písaných záznamoch Historia Ecclessiae Aug. Conf. Petrovácz brevite exposita per Joannem Stehlo. Tieto jeho záznamy nachádzame aj v knihe Dejiny stavby Petrovského chrámu, ktorú vydala Slovenská evanjelická a.v. cirkev Petrovská 1923 na storočnú pamiatku posvätenia tohto chrámu a tlačila kníhtlačiareň úč. Spoločnosť v Petrovci. Chrám bol posvätený 13. októbra 1823. Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor si v dňoch 13. – 15. októbra 2023 pripomenie 200 rokov petrovského kostola a na záver osláv odhalia pamätnú tabuľu a bustu Jána Sztehlu.
V roku 1822 sa stavba chrámu dostávala do záverečnej fázy a s prácami by sa bolo pokračovalo i v podzimnom čase, ale dňa 11. novembra, na Martina, zrazu nastala ostrá zima, ktorá prinútila robotníkov zastaviť každú ďalšiu aktivitu, lebo vápno a voda mrzli a zem bola pokrytá vysokým snehom. Takéto počasie trvalo 8 dní, po čom nasledoval odmäk a daždivé teplé počasie, takže ľud musel odložiť zabíjačky, aby sa mu mäso nepokazilo. Ale v posledných dňoch decembra znova nastúpila mimoriadne tuhá zima, ktorá sa behom januára nasledujúceho roku 1823 natoľko stupňovala, že hrozila smrtnou záhubou ľuďom a statku.
"V mesiaci januári a v predchádzajúcich decembrových dňoch nás prekvapila tak strašná zima, že aj ľuďom aj statku hrozila záhuba. Zima to naozaj sibírska! Počas celých 35 dní nás skutočne vo veľkej miere trápila a nútila k obrane, ale predsa niekoľko ľudí aj umorila a rožný dobytok, menovite na zlej chove, tu u nás aj na Pánskych statkoch bol na vyhynutie. Rieky a všetky vody silným ľadom boli pokryté, takže cez Dunaj a Tisu po celý ten čas aj dlhšie i najťažšie náklady bolo možno prevážať, pretože sa ľad ani nepohol. Odtiaľto vzišiel aj nedostatok vody vo všetkých našich studniach. Snehu nebolo tak veľa a cesty pre všetku prepravu boli schodné. Seno aj slama sa predávali za najvyššiu cenu, a keďže v týchto krmivách bol veľký nedostatok, tak sa spotrebovalo aj viacročné stare pozberané seno." Zaznačil Ján Stehlo.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)