Kulpínska kuchárka

Dobrý hlas sa ďaleko počuje

V múzeu PTT v Belehrade v piatok 12. januára 2024 otvorili výstavu Kovačické insitné maliarstvo – Dobrý hlas sa ďaleko počuje. Kurátor výstavy Pavel Babka do nej zaradil diela ôsmych insitných maliarov: Pavla Hajka, Jána Glózika, Zuzany Veresky, Pavla Cicku, Pavla Povolného Juhása, Vieroslavy Svetlíkovej, Klary Babka a Miroslava Hraška. Obraz, s ktorým sa publikum prvýkrát stretlo a ktorý túto výstavu robí jedinečnou je pomenovaný Moja Kovačica a jeho rozmery sú 200 cm x 160 cm. Toto úchvatné umelecké dielo všetkých ôsmych vystavujúcich maliarov vzniklo v roku 2024 a Galéria Babka Kovačica a autori ho venovali odchádzajúcemu veľvyslancovi Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedorovi Rosochovi. Obraz je prejavom vďaky pánovi veľvyslancovi za jeho mimoriadnu starostlivosť a výnimočnú snahu a pomoc pri propagácii kovačickej insity a podávaní jej kandidatúry na zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

 

Moja Kovačica, 200 cm x 160 cm, olej na plátne, 2024 (Foto: Samuel Kráľovský)

 

Moja Kovačica, 200 cm x 160 cm, olej na plátne, 2024 (Foto: Samuel Kráľovský)

 

Vieroslava Svetlíková a Klara Babka počas práce na obraze

 

Vieroslava Svetlíková a Klara Babka počas práce na obraze

 

Fedor Rosocha

 

Fedor Rosocha

 

Spoločná fotografia maliarov veľkoobrazu Moja Kovačica a organizátorov výstavy

 

Spoločná fotografia maliarov veľkoobrazu Moja Kovačica a organizátorov výstavy

 

Slovenský veľvyslanec Fedor Rosocha v príhovore k početným návštevníkom vernisáže povedal, že insitné umenie Slovákov v Srbsku „prerástlo z lokálneho fenoménu na kultúrny projekt národného významu". Rosoha pripomenul, že sa v tomto roku očakáva odpoveď z Paríža na žiadosť zapísať kovačické insitné umenie do zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO. "Kovačica zrodila veľké mená naivného maliarstva. Som rád, že táto tradícia pokračuje, že sa táto láska dedí z generácie na generáciu, ale sledujú sa aj moderné trendy," povedal veľvyslanec Rosocha, ktorý na utorok 16. januára odchádza z postu veľvyslanca Slovenskej republiky.

Výstavu Kovačické insitné maliarstvo – Dobrý hlas sa ďaleko počuje spoločne usporiadali Pošta Srbska, Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade a Nadácie Babka. Zakladateľ Galérie Babka a Nadácie Babka Pavel Babka poznamenal, že si vytvorenie takéhoto obrazu vyžaduje veľa trpezlivosti, spolupráce a pochopenia a zdôraznil, že na svete nejestvuje veľa diel, ktoré namaľoval tak veľký počet maliarov. "Kovačica je špecifická. Pracujeme tak, ako to cítime. To je tá trpezlivosť. Musíme sa tolerovať a rešpektovať," povedal Babka. Na obraze sú podľa neho ako národné symboly v úzadí tri slovenské hory – Tatra, Matra a Fatra a vedľa nich je studňa, ktorá symbolizuje tunajšiu rovinu a život. "Je dôležité vyzdvihnúť, že Srbsko kandidovalo menšinový prvok do zoznamu UNESCO. Je totiž málo krajín, ktoré uprednostnili menšinovú kultúru pred svojou," upozornil Babka a poznamenal, že stále majú dobrú generáciu maliarov, takže kovačická insita má nielen bohatú minulosť, ale aj zaistenú budúcnosť. Úradujúci riaditeľ Pošty Srbska Zoran Đorđević povedal, že slovenská menšina je neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti a že podpora Srbska v UNESCO by nemala byť prekvapujúca.

Vedúca pošty v Kovačici Helena Mužinić oblečená v kovačickom kroji a v sprievode harmonikára Emila Nemčeka predniesla dve slovenské ľudové piesne. Hosťom sa podávali štrúdle.

Výstavu si možno obzrieť v Múzeu Pošty Srbska, Majke Jevrosime 12, Belehrad do 12. februára.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články