Ale tie hviezdy predsi svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!
Po dlhšej a ťažkej chorobe dnes ráno, 7. augusta 2025, vo veku 87 rokov zomrel Michal Labát, dlhoročný kultúrny pracovník, ochotník, poľnohospodár a verejný činiteľ z Kulpína. Zákerná choroba, ktorá sa prudko zhoršila po Veľkej noci, bola silnejšia než liečba a nádej. Predišiel tak nevládnu manželku, o ktorú sa roky s láskou a nehou staral.
Michal Labát sa narodil 24. januára 1938 v Kulpíne. Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Petrovci, kde úspešne absolvoval malú maturitu. Už v mladosti sa zapojil do kultúrneho života, keď ho ako študenta objavil a podporil kultúrny dejateľ a režisér Ján Valentík. S mimoriadnym talentom a zápalom stvárnil hlavné postavy v divadelných predstaveniach Strídža spod hája, Románok na horách či Krutý život. V rokoch 1953 až 1956 sa zúčastňoval činnosti vtedajšieho KOS Zvolen, ktoré v tom čase žilo čulým divadelným a hudobným životom.
Ešte pred odchodom na vojenčinu v roku 1957 stihol Michal Labát režírovať hru Testiná do domu, spokojnosť z domu, v ktorej aj sám hral. Ani počas dvoch rokov vojenskej služby nepoľavil vo svojej vášni – režíroval a pripravoval scénky pre kultúrne podujatia vo vojenskej jednotke. Po návrate domov zostal verný ochotníckemu divadlu a keď v roku 1971 došlo k obnove činnosti spolku, bol to práve on, kto významne prispel k jej reštartu. V roku 1972 sa stal prvým predsedom obnoveného Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen v Kulpíne.
V čase jeho predsedníctva sa podarilo zrekonštruovať spolkovú budovu, rozšíriť fond krojov a zabezpečiť tanečnú obuv pre členov folklórnej skupiny. Organizoval pracovné akcie a podujatia, ktoré upevnili spolkový duch a spoločenský život v dedine. Neskôr pôsobil aj ako spolkový pokladník, vždy svedomite a oddane.
Jeho aktivity sa neobmedzovali len na kultúru. Bol predsedom Miestneho spoločenstva v Kulpíne, pôsobil ako výborník v Zhromaždení Báčskopetrovskej obce, člen Obecného výkonného výboru, delegát v Zhromaždení Republiky Srbsko a zakladateľ Klubu poľnohospodárov v Kulpíne. Aktívny bol aj v miestnom evanjelickom cirkevnom zbore, kde spieval v cirkevnom spevokole. Celý život zostal však verný poľnohospodárstvu, ktoré mu bolo nielen zamestnaním, ale aj životným poslaním.
Mal vrúcny vzťah k slovenskej literatúre a často vedel spamäti recitovať verše zo Sládkovičovej Maríny či Detvana. Jeho hlas sa pri rodinných slávnostiach neraz niesol v podobe pamätných slov, najmä záverečnej strofy Maríny, ktorá akoby predznamenávala jeho životný postoj:
„Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsi svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!"
Svetlá pamiatka na Michala Labáta zostáva v pamäti. Bol to človek činorodý, s veľkým srdcom a láskou k tradíciám, rodisku a slovenskému slovu.
Autorke textu bol nápomocný dobrou radou od jej príchodu do Kulpína – bol „starejším" na jej svadbe, za čo mu patrí osobná vďaka.
Česť jeho pamiatke.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)