Kulpínska kuchárka

Jubilejný 20. Deň kysáčskej sármy

Spolok kysáčskych žien, vedený predsedníčkou Ľudmilou Berediovou-Stupavskou, si už pred dvoma desaťročiami zaznačil do svojho kalendára osobitý sviatok – Deň kysáčskej sármy. Odvtedy sa začiatkom septembra Kysáč pravidelne stáva miestom, kde sa stretávajú nielen domáci, ale aj početní labužníci zo širšieho okolia. Tohtoročný, jubilejný 20. ročník, sa konal v priestoroch starej fary. Už od desiatej hodiny dopoludnia si návštevníci mohli zakúpiť porciu sármy či sladké koláče, ktoré spolkárky pripravili s láskou a tradičnou domácou starostlivosťou. O sladké dobroty bol tiež veľký záujem a tak sa aj tentokrát v krátkom čase vypredali.

 

Foto: Spolok kysáčskych žien

 

Foto: Spolok kysáčskych žien

 

Foto: Spolok kysáčskych žien

 

Foto: Spolok kysáčskych žien

 

Foto: Spolok kysáčskych žien

 

Foto: Spolok kysáčskych žien

 

Srdcom tohto podujatia však zostáva sárma pečená v sedliackej peci – skutočná špecialita, ktorá sa stala značkou kysáčskych žien. Podľa skúsených kysáčskych kuchárok sa dobrá sárma nesmie variť nasucho – dôležitý je správny pomer mäsa, štipľavá paprika, kvalitne vykvasená kapusta i rovnomerne zakúrená pec. Až potom sa z hrncov začne šíriť neodolateľná vôňa, ktorá priláka hostí zďaleka.

Aj keď sárma patrí medzi tradičné jedlá v mnohých balkánskych domácnostiach a jej pôvod sa spája s tureckou kuchyňou, slovenská dolnozemská verzia je jedinečná. Pečená v sedliackej peci a v smaltovaných hrncoch, má osobitnú chuť a charakter, ktorý ju odlišuje od iných podôb tohto známeho jedla.

Za dvadsať rokov si Deň kysáčskej sármy získal stabilné miesto medzi podujatiami, ktoré zveľaďujú miestnu identitu a tradície. Organizátorky vyjadrili úprimnú vďaku všetkým hosťom, sponzorom, médiám a tiež členkám spriatelených spolkov zo Selenče, Hložian, Kulpína, Lalite, Padiny, Pivnice a Dobanoviec, ktoré prišli podporiť toto jubileum.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články