Kto ešte počúva Maticu?

Podrobnosti

Uverejnené 14. 07. 2026

Na začiatku tlačovej konferencie predseda Matice slovenskej v Srbsku Juraj Červenák poďakoval štyrom novinárom a jednému kameramanovi, ktorí prijali jeho pozvanie. Na prvý pohľad obyčajná zdvorilostná veta. V skutočnosti však symbol dnešnej situácie vojvodinských Slovákov. Namiesto spájania sa čoraz viac trieštime. Celá tlačová konferencia sa niesla práve v tomto duchu. Nie veľké oznámenia, nie optimistické vízie, ale séria varovaní, že niečo v našej komunite prestáva fungovať.

Predseda Matice na začiatku brífingu informoval o návštevách Rumunska a Slovenska. Hovoril o stretnutí s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčekovou, kde otvoril otázku výstavby Slovenského domu v Novom Sade. Z jeho slov bolo cítiť obavu, že historická príležitosť sa znova môže premrhať ( https://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/10790-bude-slovensky-dom-v-novom-sade). Ozrejmil, že si projekt výstavby domu prebrala na seba Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, no podľa jeho názoru na jeho realizácii málo robí. „O niekoľko rokov niekto môže povedať: my sme vám núkali peniaze a keď ste neboli v stave to využiť, ponuka viac neplatí."

Aj to je obraz našej doby – často viac sľubujeme a hovoríme o možnostiach, než ich premieňame na skutky.

Znepokojivé boli aj jeho slová o Slovenských národných slávnostiach. Nie preto, že by prípravy meškali. Ale preto, že podľa neho niektoré spolky akoby ignorovali matičné programy. Oficiálnym dôvodom sú dovolenky či iné povinnosti. Červenák však naznačil, že za tým môže byť aj niečo hlbšie. A dodal: „Netreba, aby sme sa delili."

Práve delenie sa stáva čoraz viditeľnejším javom. Matica slovenská v Srbsku bola desaťročia prirodzenou autoritou slovenského národného života. Dnes jej predseda verejne hovorí, že na niektorých podujatiach nedostáva priestor ani na krátky príhovor. Stalo sa to nedávno v jeho rodných Hložanoch, stalo sa to na Zlatej bráne v Kysáči.

Rovnako otvorene sa vyjadril aj k pripravovanému koncertu Acu Pejovića. Nepoužil ostré slová, neútočil na interpreta ani na srbskú hudbu. Naopak, povedal, že ju má rád a že jeho manželka je Srbka. Zároveň však jasne vyslovil svoj názor: na Slovenských národných slávnostiach by sa malo spievať po slovensky. A ak sa koncert koná v sobotu večer o desiatej, len ťažko možno hovoriť o bezvýznamnom sprievodnom podujatí.

Možno ešte silnejšie zazneli jeho slová o Predslávnosťových dňoch v Kulpíne. Podujatí, ktoré vzniklo z iniciatívy kulpínskych matičiarov a ktoré sa počas takmer troch desaťročí stalo jednou z najúspešnejších slovenských kultúrnych akcií vo Vojvodine. Ak dnes jeho zakladatelia nadobúdajú pocit, že sú postupne vytláčaní z organizácie vlastného podujatia, potom je namieste otázka, komu to prospieva. Červenák pripomenul, že už vlani povedal vetu, ktorú si mnohí zapamätali: Predslávnosťové dni v Kulpíne sú takmer úspešnejšie ako samotné Slovenské národné slávnosti.

Azda najvážnejšie však bolo jeho vyjadrenie, že ak sa hlas Matice bude naďalej prehliadať, možno príde čas uvažovať o vlastných, výlučne slovenských matičných slávnostiach. Hneď dodal, že by si neželal ďalšie trieštenie. No už samotná skutočnosť, že takáto myšlienka zaznela, svedčí o hlbokej kríze vzťahov.

Slovenská komunita v Srbsku nie je veľká. Každý spor, každé zbytočné súperenie a každé ignorovanie partnera ju oslabuje. História nás pritom učí presný opak. Najväčšie úspechy sa dosiahli vtedy, keď spolky, Matica, cirkev, školy, samosprávy i jednotlivci dokázali ťahať za jeden povraz.

Tým dokazovali zároveň i to, že si hlboko vážia vlastnú kultúru a vlastné inštitúcie.

Ak sa ignoruje Matica slovenská v Srbsku, ktorá viac ako storočie stelesňuje slovenský národný život vo Vojvodine, ak sa ona zatláča do úzadia, kto bude zajtra reprezentovať záujmy vojvodinských Slovákov?

Juraj Červenák na záver vyzval všetkých, aby prišli na Slovenské národné slávnosti, aby boli jednotní a aby si v tie dni naplno užili z krás z toho množstva nášho slovenského.

Katarína Pucovská

Twitter