Linky

Slovenský dom medzi priateľstvom a politickou lojalitou

Nový Sad sa dnes stal dejiskom politického zhromaždenia vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS). Išlo o prvé veľké zhromaždenie pokrokárov v tomto meste od tragédie z 1. novembra 2024, keď sa na železničnej stanici zrútil prístrešok a pripravil o život 16 ľudí. Táto udalosť sa stala symbolom zlyhania systému, v ktorom sa otázky zodpovednosti, korupcie a fungovania štátu dostali do centra verejnej diskusie. Odvtedy Srbsko prežíva hlboké spoločenské otrasy. Študentské protesty, ktoré sa postupne rozšírili do celej krajiny, vyjadrujú predovšetkým požiadavku na právny štát, zodpovednosť verejných činiteľov a spoločnosť, v ktorej ľudský život nebude obeťou zanedbania, klientelizmu či korupcie. Na zhromaždení Srbskej pokrokovej strany vystúpil aj slovenský premiér. Čo jeho vystúpenie znamená pre Slovákov v Srbsku?

 

Screenshot

 

Screenshot

 

Screenshot

 

Účasť slovenského premiéra Roberta Fica vzbudila pozornosť verejnosti v Srbsku i na Slovensku. Svoj prejav predniesol v srbčine a zdôraznil blízkosť slovenského a srbského národa, ich slovanské korene, príbuznosť jazykov a kultúrne väzby. Následne vyjadril podporu svojmu priateľovi Aleksandrovi Vučićovi. Pripomenul, že neprišiel poučovať občanov Srbska o tom, ako majú voliť, a svoj prejav uzavrel výzvou na zachovanie mieru a stability.

Vučić mu za návštevu a podporu poďakoval ako „bratovi a priateľovi".

Aký význam má vystúpenie slovenského premiéra na zhromaždení jednej z najvplyvnejších politických strán v čase, keď sa Srbsko nachádza v hlbokej spoločenskej kríze?

Fico hovoril o nezasahovaní do rozhodovania srbských občanov, no samotná prítomnosť zahraničného predsedu vlády na straníckom mítingu a jeho otvorená podpora Vučićovi sú jednoznačným politickým gestom. Bez ohľadu na deklarovaný zámer ich nemožno oddeliť od vnútropolitického zápasu, ktorý v Srbsku prebieha.

Pre slovenskú menšinu vo Vojvodine má Ficovo vystúpenie aj ďalší, konkrétnejší rozmer. Slovenský premiér sa Aleksandrovi Vučićovi poďakoval za starostlivosť o Slovákov žijúcich v Srbsku a pripomenul aj včerajšie podpísanie medzivládnej dohody o poskytnutí finančného daru na realizáciu projektu Slovenský dom v Novom Sade.

Plánované centrum by sa mohlo stať významným priestorom pre slovenskú kultúru, jazyk, vzdelávanie, spolkovú činnosť a stretávanie príslušníkov slovenskej komunity. Ak sa projekt, ktorý sa už v minulosti opakovane nepodarilo uskutočniť, tentoraz podarí, bude to konkrétny prínos pre slovenskú menšinu a ďalší krok pri budovaní jej kultúrneho zázemia.

Ostávajú však aj otázky. Komu bude budúci objekt patriť a kto bude rozhodovať o jeho využívaní? Bude Slovenský dom otvoreným priestorom pre všetkých vojvodinských Slovákov bez ohľadu na ich politické presvedčenie, alebo sa od jeho budúcich užívateľov bude očakávať lojalita voči vládnucej moci?

Takýto projekt si zaslúži pozornosť aj podporu bez ohľadu na to, kto práve stojí na čele vlád v Bratislave a Belehrade. Zachovanie identity vojvodinských Slovákov je dlhodobou úlohou, ktorá presahuje jedno volebné obdobie aj osobné vzťahy politických predstaviteľov.

Slováci v Srbsku majú oprávnený záujem na dobrých vzťahoch medzi oboma štátmi, na podpore svojich inštitúcií a na zachovaní kultúrneho dedičstva. Rovnako však majú dôvod pozorne sledovať, akým smerom sa uberá spoločnosť, v ktorej žijú. V ich záujme je aj stabilné demokratické prostredie, nezávislé inštitúcie a právna istota pre všetkých občanov.

Slovenský a srbský národ skutočne spájajú dlhoročné historické, kultúrne a ľudské väzby. Vojvodinskí Slováci sú živou súčasťou tohto priateľstva. Po generácie svojou prácou prispievali k rozvoju krajiny, ktorú považujú za svoj domov.

Pred tromi storočiami, keď sa naši predkovia usádzali na týchto územiach, museli zápasiť s nehostinnými podmienkami, chorobami a ťažkou prácou pri premene močarín na úrodnú pôdu. Naše dejiny sú nerozlučne späté s budovaním tejto krajiny v jej najnáročnejších obdobiach.

Preto by Slovenský dom mal byť samozrejmosťou a v žiadnom prípade nie odmenou za politickú lojalitu ani symbolom priateľstva dvoch politikov. Mal by byť domovom celej slovenskej komunity – miestom, ktoré bude patriť jej kultúre, jej tradíciám a jej budúcnosti.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články