Linky

69. medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade

V Belehrade sa od 23. do 31. októbra 2026 koná 69. medzinárodný knižný veľtrh, ktorý tento rok sprevádza motto „Slová budujú svet". Na tradičnom stretnutí vydavateľov, spisovateľov a čitateľov nechýba ani slovenská literatúra – pôvodná tvorba slovenských autorov z Vojvodiny. S najnovšou knižnou a časopiseckou produkciou národnostných menšín sa na veľtrhu pravidelne predstavuje Pokrajinský sekretariát vzdelávania, predpisov, správy a národnostných menšín – národnostných spoločenstiev. V rámci jeho prezentácie dostávajú priestor aj menšinové vydavateľstvá, ktoré svojou činnosťou prispievajú k zachovávaniu jazykovej a kultúrnej rozmanitosti Srbska. Včera svoju vydavateľskú činnosť predstavil Vladimír Valentík, zakladateľ a predstaviteľ Slovenského kultúrneho klubu, ktorý už desať rokov vydáva knihy a pripravuje Slovenský svetový kalendár. Ten patrí k dôležitým publikáciám mapujúcim život, tvorbu a aktivity Slovákov doma i vo svete.

 

69. medzinárodný knižný veľtrh v Belehrade

 

Živana Živanović, pracovníčka sekretariátu pre menšiny, Víťazoslav Hronec, Vladimír Valentík, Radovan Andrić

 

Živana Živanović, pracovníčka sekretariátu pre menšiny, Víťazoslav Hronec, Vladimír Valentík, Radomir Andrić

 

Odovzdávanie autorských výtlačkov Víťazoslavovi Hroncovi

 

Odovzdávanie autorských výtlačkov Víťazoslavovi Hroncovi

 

Chvíľa pre listovanie kníh a pohostenie

 

Chvíľa pre listovanie kníh a pohostenie

 

Dušica Djukić Bodlovićová s knihou Večný pútnik

 

Dušica Đukić Bodlovićová s knihou Večný pútnik

 

Katarína Pucovská a Ivan Stratimirović

 

Katarína Pucovská a Ivan Stratimirović

 

Valentík pri tejto príležitosti odovzdal autorské výtlačky básnikovi Víťazoslavovi Hroncovi. Išlo o jeho najnovšiu básnickú zbierku Na medzi – Fordulóponton, ktorá vyšla paralelne v slovenčine a v maďarskom preklade. Dvojjazyčné vydanie približuje Hroncovu poéziu aj čitateľom iného jazykového prostredia a zároveň potvrdzuje, že literatúra môže byť prirodzeným priestorom na stretávanie kultúr. Knihu do maďarčiny preložili niekoľkí autori. Jej vydavateľom je Slovenský kultúrny klub a spoluvydavateľom je Organizácia Slovákov v Bekešskej Čabe.

Predstavená bola aj najnovšia kniha Kataríny Pucovskej Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí, venovaná historickému sídlu a jeho príbehu v širších historických súvislostiach. Medzi prezentovanými publikáciami nechýbal ani jubilejný desiaty ročník Slovenského svetového kalendára, ktorého hlavným a zodpovedným redaktorom je Vladimír Valentík.

Na prezentácii sa zúčastnil aj Radomir Andrić, významný srbský básnik, esejista a autor literatúry pre deti, dlhoročný predseda Združenia spisovateľov Srbska, ktorého tvorba je preložená aj do slovenčiny.

Slovenský svetový kalendár vychádza v tlačenej aj elektronickej podobe. Jeho všetky ročníky sú dostupné v online archíve na stránke Slovenského svetového kalendára TU: https://www.slovenskykalendar.com/o-kalendari/archiv-kalendarov/.

Katarína Pucovská a Vladimír Valentík navštívili aj stánok združenia Kultúra cyriliky (Kultura ćirilice), ktorého poslaním je zachovávať cyrilské písmo, tradíciu krásneho písma a kaligrafiu. Združenie už roky vedie Ivan Stratimirović, potomok šľachtického rodu Stratimirovićovcov, ktorý je spätý s dejinami Kulpína a ktorý je zahrnutý v knihe Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí.

Pozornosť návštevníkov zo slovenského prostredia upútal aj stánok belehradského vydavateľstva Alma, kde predstavili monografiu Večiti putnik (Večný pútnik), venovanú životu a tvorbe Daniela Pixiadesa (1931 – 2024), básnika slovenského pôvodu, ktorý svojím životom a literárnym dielom spájal rodný kraj so svetom.

Autorkou monografie je Dušica Đukić Bodlovićová, predsedníčka Centra pre kultúru Vračar v Belehrade, ktoré je zároveň vydavateľom knihy. Publikácia vyšla v roku 2026 vo vydavateľstve Alma.

Vznik monografie súvisí s literárnou cenou "Danijel Piksijades", ktorú založilo Centrum pre kultúru Vračar na počesť tohto básnika. Ocenenie je určené tvorcom, ktorí významne prispievajú k zachovávaniu, rozvoju a propagácii literatúry a kultúry v diaspóre.

Daniel Pixiades sa narodil v Kysáči a väčšinu svojho života prežil v kanadskom Thunder Bay. Tvoril v slovenčine, srbčine a chorvátčine. Jeho životná cesta i literárny odkaz predstavujú príklad toho, ako môže tvorba prekračovať geografické hranice a spájať rôzne jazykové a kultúrne prostredia.

Dušica Đukić Bodlović vo svojom vyjadrení približuje, ako sa zrodila myšlienka napísať monografiu: „Centrum pre kultúru Vračar s hrdosťou pokračuje vo svojom poslaní spájať literárnych tvorcov, podporovať písané slovo a vytvárať trvalé kultúrne väzby, ktoré prekračujú geografické a jazykové hranice." Práve pri vzniku literárnej ceny sa v autorke zrodila túžba bližšie spoznať život a dielo človeka, ktorého meno ocenenie nesie. Čím hlbšie prenikala do jeho tvorivého sveta, tým silnejšie cítila potrebu zachovať o ňom písomné svedectvo.

„Tak postupne, prostredníctvom čítania, výskumu a zhromažďovania svedectiev, vznikala monografia Večný pútnik. Na jej stránkach som sa usilovala uchovať príbeh neobyčajnej životnej a literárnej cesty človeka, ktorý prekračoval hranice, menil prostredia a jazyky, no nikdy neprestal tvoriť," hovorí Dušica Đukić Bodlović.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články