Literárne okienko

Prezentácia a recenzia knihy Cez prizmu petrovského gymnázia

Veľkí ľudia malého gymnázia

V Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci vo štvrtok 3. októbra prebiehala prezentácia knihy Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia. V programe večierka vystúpili Daniela Marková, riaditeľka gymnázia, a profesorky na gymnáziu Annamária Boldocká-Grbićová, Marta Pavčoková a Miluša Snidová Miškovićová, ako aj žiaci tejto našej najvýznamnejšej stredoškolskej vzdelávacej inštitúcie Zoran Mitić, Andrej Struhár, Stepan Trigub a Lenka Hodoličová, ktorú na harmonike sprevádzal Ondrej Maglovský. O autorke a knihe sa zmienil riaditeľ SVC Vladimír Valentík a o pohnútkach napísať knihu hovorila autorka Katarína Pucovská.

 

Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu

 

Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu

 

Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu

 

Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu

 

Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu

 

Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu

 

Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu

 

Foto Anna Francistyová, Hlas ľudu

 

Daniela Marková zdôraznila, že kniha bude vzácnym svedectvom o živote školy v prvých rokoch jej pôsobenia a Miluša Snidová Miškovićová hovorila o dizajne a obálke knihy, na ktorú vniesla symboly vzdelania a slovenskosti. Profesorka Marta Pavčoková čítala úryvky z knihy. Žiaci, ktorí v programe účinkovali, potvrdili, že sa aj v súčasnej dobe v Petrovci vzdelávajú uvedomelí a nadaní žiaci. Večierok moderoval maturant Zoran Mitić, ktorý na záver spolu s Andrejom Struhárom a Stepanom Trigubom krásne predviedli skladbu Sound of silence od Paula Simona. Prváčka Lenka Hodoličová pred týždňom sa zúčastnila na festivale v Rumunsku Cez Nadlak je..., odkiaľ si priniesla i ocenenie, aj na včerajšej knižnej prezentácii potvrdila vysokú kvalitu svojho prednesu.

Vladimír Valentík sa ohliadol tiež na predchádzajúce knihy Kataríny Pucovskej a urobil paralelu medzi jej knihou Veľkí ľudia malého Kulpína a Cez prizmu petrovského gymnázia, v ktorých sú človek a osudy ľudí stredobodom autorkinho záujmu. Podobne aj Annamária Boldocká-Grbićová poznamenala, že autorka zostavila aj túto knihu podľa vzoru na predošlú: Veľkí ľudia malého Kulpína. „Podobnou autorskou logistikou pristupovala aj pokiaľ ide o petrovské gymnázium. Zhrnúť tu veľkých ľudí z malej školy". Tiež uviedla, že je kniha svojim zameraním dokumentaristicko – jemne beletrizovaná próza, potroške lexikón a "... spĺňa svoj účel - posilňuje kredibilitu a popularizuje kompetencie školy".

Recenziu Annamárie Boldockej-Grbićovej v pokračovaní uvádzame v úplnom znení:

CEZ PRIZMU PETROVSKÉHO GYMNÁZIA

Gymnaziálna spätná väzba ( recenzia knihy Kataríny Pucovskej )

Slávnostná sieň gymnázia 3.10.2024

Popísať ako bolo – ako o život bojovať!

Staroveký čínsky cisár Š'-chuang-ti rozkázal vystavať takmer nekonečný čínsky múr, zároveň i spáliť všetky knihy, z ktorých by opozícia prípadne vychádzala a slávila niekdajších cisárov. Zavelil, dejiny začať ním. Je nezmysel tvrdiť, že rasa najoddanejšia vlastnej tradícii sa zrieka spomienok na svoju minulosť, mýtickú, alebo skutočnú. Cisár chcel zo seba vytvoriť mýtus o vlastnej nezameniteľnosti. Lebo, nepotrebujú ľudia pravdu a chcú žiť predstavami o sebe, predstavy, vraj, hýbu svetom. Mýtotvorné je dnes, v čase logaritmov, v čase čísel a bezmocnosti rozumu, votrené do našej časnosti - vydávať knihy z piesku. Potroške mýtotvorné je žiť menšinovým slovenským životom životasúco. Všetko z nášho písomníctva je cenné, aby sa raz stalo legendou. Katarína Pucovská je v tejto časnosti dekadentná svojou prirodzenosťou a predsavzatím chrániť knihy – byť z hlúčika ochrancov kníh. Budovateľka – stavia múr z kníh. Páli ju to, čo bolo z nás a v nás. Nezriekať sa toho. Preto to dáva do kníh, zachovať, čo sa dá, popísať a zachytiť, zachrániť všetko nezameniteľné - kým neodíde – lebo atlantidický je osud menšiny. Nájde sa ten, čo z nich bude ťažiť? Ona to robí poctivo - tak ako sa o život bojuje! Vydávajúc knihy stavia múr versus umelá inteligencia.

Táto priekopníčka virálnej publicistiky, majiteľka prvého portálu www.kulpín.net, webového spravodajstva, renomovaná redaktorka Novosadského rozhlasu, i na dôchodku neúnavne pripravuje reláciu Pohľady k výšinám a je dopisovateľka a popisovateľka prúdiaceho slovenského života na Dolnej zemi a v zámorí. Jeho svedomitá a naslovovzatá analytička. Vzorne, keď treba - kriticky a konštruktívne vzdorná. Neúnavná a všadeprítomná. Takto vytvára bohatý a cenný archív pulzovania komunity už vyše desaťročia. Publicisticky prispieva do domácej a zahraničnej tlače, monografií a zborníkov. Literárne je stále činná. Je autorkou a spoluautorkou desiatok kníh a ďalšiu desiatku básnických zbierok preložila zo slovenčiny do srbčiny a opačne. Tretí rok dôchodkyňa Katarína Pucovská podpisuje štvrtú knihu Cez prizmu petrovského gymnázia Gymnaziálna spätná väzba. Totižto, zostavila ju podľa vzoru na predošlú: Veľkí ľudia malého Kulpína. Podobnou autorskou logistikou pristupovala aj pokiaľ ide o petrovské gymnázium. Zhrnúť tu veľkých ľudí z malej školy. Dejiny ľudské sú aj dejinami nečestnosti, a kde tu – i čestnosti. Túto borgesovskú maximu určite potvrdí a roky opodstatňuje aj Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom, ktoré si už vo veľkom ukrajuje 105. výročie svojho pôsobenia. Čestné školské dejiny svedčia o vzdelávacích úspechoch, o významných osobnostiach, dobrodincoch, úspešných odchovancoch, väzbách, ktoré boli počas rokov nastolené. S pokorou a poklonou autorka si predsavzala od zabudnutia odtrhnúť zaslúžilých, ktorí túto školu robili veľkou, priamo v nej pôsobiac, či tých čo z nej vyšli a zošľachťovali následne svojou osobitosťou a vyššou múdrosťou svoje pôsobiská, mikro a makrokozmy. Kniha je zameraním dokumentaristicko- jemne beletrizovaná próza, potroške lexikón, a vyšla počas Slovenských národných slávností 2024 Slovenským vydavateľským centrom a Portálom www.kulpin.net za finančnej podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Vďaka minuncióznemu výskumu zdrojov, orálnej histórii a spomienkam, zmapovala vyše sto osobností. Kniha zachytáva okolnosti zakladania gymnázia, obdobie od jeho založenia po podmienečne povedané 80.roky 20.storočia. Preskúmala osobnosti narodené do roku 1935. Je v nej niekoľko kapitol, odštartúva ich kapitola o prvých abiturientoch potom kapitola o prvých maturantoch, Šeprák-Šišková-Torday-Križan-Rusnák, o prvých riaditeľoch od Júliusa Kubániho až po Pavla Mučajiho. O prvých profesoroch – od Karola Peternella až po Samuela Dubovského. Štýlom – nie taksatívnym, trvajúc ale na biografii, pointovala zástojom, neobvyklosťou a životným údelom i podielom osobností. Osobitný punc dodáva knihe napríklad i kapitola venovaná misionárom, ako ich nazvala, lebo ich kultúrna a svetská vedecká, akademická púť bola misijná, svetového rangu - od Andreja Vrbackého až po Michala Šustera. Autorka knihu „okorenila" symbolmi večnej lásky, tej nášho gymnazistu, pivnického rodáka Jozefa Šustera, ktorý pritúlil jednu Margitu Figuli, nesmrteľný príbeh martýra Branislava Mokića a učiteľky Anny Benkovej. Popredné miesto v štruktúre vyhradila evanjelickým kňazom, zahľadeným do nášho vojvodinského neba od Štefana Kvasa po Andreja Berédiho, ekumenický podiel ktorých je nemerateľný. Autorka sa zaoberala i zhorknutými tragickými osudmi odbojárov Juraja Mučajiho, Jozefa Marčoka Dragutina, erbovými osobnosťami v sile svojej pôsobnosti - Čajakovci, Paľo Bohuš, Myjavcová, Majerovci. Literárnymi silákmi Ferko-Babinka-Labát. Snažila sa zachovať pamiatku na – dobrý duch človeka – metonymicky- Samuela Miklovica, Jána Kopčoka, školníkov Kaňovcov. Neprehliadla zdôrazniť medzníky, šľachiteľské gestá a skutky zaslužilých ideológov a aktivistov pri zakladaní a výstavbe gymnázia, význam Sládkoviča, prvé generácie Učiteľskej školy. Kollárovské lipy omamná vôňa ktorých omäkla dušu malej Kataríny Ponigerovej, susedy gymnázia, ktorému sa upísala, ale omäkla i duše profesorov.

O tom, čo prinesú ďalšie roky, budú písať v ďalších letopisoch, lexikónoch a zborníkoch. Nová doba, nové móresy! Čoraz výraznejšie svedčíme o trvalej reemigrácii Slovače, o vyškolených gymnazistoch, odíncoch z našich krážov, zo slovenskej dolnozemskej periférie za lepšími životnými podmienkami, ktorí ako jazdci apokalypsy novej stechnizovanej doby snáď vynájdu logaritmy ako prekaziť devalváciu človeka. Každoročne ubúda i budúcich potenciálnych školákov a propagácia školy je nevyhnutná. Aj v tomto táto kniha spĺňa svoj účel - posilňuje kredibilitu a popularizuje kompetencie školy.

Z uvedeného vyjadrujem rešpekt a kvitujem takéto predsavzatie Kataríny Pucovskej a Slovenského vydavateľského centra riadeného Vladimírom Valentíkom, ktorí bezpodmienečne prikladajú ďalšiu knihu do múra.

Krásne srbské porekadlo hovorí: Čini dobro i dobru se nadaj! Dok se ne pretvoriš u svetlost, kaže Tesla! Da li je to mit ili mim?

 

Annamária Boldocká-Grbićová

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články