Literárne okienko

„Danas" o Slovenských národných slávnostiach

Prinášame slovenský preklad komentára Ivana Zafirovića, sociológa z Pančeva, ktorý dnes vyšiel v denníku Danas. Autor v ňom vyjadruje svoj osobný pohľad na tohtoročné Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci a na úlohu štátnej politiky v kultúrnych podujatiach slovenskej komunity v Srbsku. Článok ponúkame v plnom znení.

 

„Danas" o Slovenských národných slávnostiach

 

Nebezpeční sú pokrokári. Netreba ich podceňovať v ich tvrdohlavom presadzovaní a dlhoročnom opakovaní zdôvodnenia, prečo na Slovenských národných slávnostiach (SNS) v Báčskom Petrovci účinkujú speváčky a speváci srbskej novokomponovanej ľudovej a zábavnej hudby. Niektorým občanom sa takéto vysvetlenie môže vryť do povedomia ako pevný argument, iných však toto papagájovité opakovanie jedného vymysleného dôvodu jednoducho omrzí.

Už pred štyrmi rokmi, keď bol program Slovenských národných slávností doplnený o celovečerný koncert Nedy Ukraden a s nevôľou predstavený Správnej rade Matice slovenskej v Srbsku, jedného z organizátorov slávností, predstavitelia Srbskej pokrokovej strany v Matici spolu so svojimi prisluhovačmi túto novinku v podobe srbskej populárnej hudby svorne obhajovali slovami, že takto sa priťahuje širšie publikum, prejavuje otvorenosť voči väčšinovému národu a ochota na spolužitie s ním.

V rozhovore pre posledné číslo slovenského týždenníka Hlas ľudu z 1. augusta 2026 predsedníčka Organizačného výboru Slovenských národných slávností a predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Viera Krstovská uvádza to isté. Za celé tie roky pokrokári nevymysleli ani jeden ďalší dôvod či vysvetlenie. Alebo, vo svojej arogancii, jednoducho necítia potrebu občanom zdôvodňovať svoje kroky.

Avšak tento neustále opakovaný a lacný argument napovedá, že doterajšie Slovenské národné slávnosti, ktoré boli bez srbskej estrády, boli údajne hluché a uzavreté voči kultúre väčšinového národa a spoločnému životu so Srbmi. Z toho vyplýva, že hosťovania srbských kultúrno-umeleckých spolkov počas uplynulých rokov, pre Slovenské národné slávnosti údajne nemali žiaden význam – ani symbolický, ani skutočný.

Ak budú pokrokári a ich pätolizači zo slovenskej komunity naďalej presadzovať takúto koncepciu Slovenských národných slávností, nebolo by potom logické a priliehavejšie, aby namiesto speváčok a spevákov turbo folk hudby dostali priestor skutoční umelci a národní propagátori autentického srbského hudobného dedičstva – Ansambel ľudových piesní a tancov Srbska Kolo, Národný orchester RTS či Veľký tamburášsky orchester RTV? Skutočnou novinkou na Slovenských národných slávnostiach by bolo hosťovanie Belehradského divadla na Terazijách alebo podobného divadla s niektorým zo srbských muzikálov. Svoje miesto v programe by mohli dostať napríklad aj viacerí umelci, ktorí sú zároveň poslancami vládnej väčšiny v Národnom zhromaždení Srbska – Jovan Kolundžija, Jadranka Jovanovićová a Ljubica Vranešová – aby publiku priblížili kvalitnú srbskú umeleckú hudbu.

To je však až príliš ambiciózne a nerentabilné pre moc, ktorá vydiera svoje kultúrne ustanovizne a pohŕda neposlušnými umelcami i vedcami. Vládnuca strana sa síce zaklína tradičnými hodnotami, rodinou, vierou a národom, no jej najnovšia predvolebná kampaň ukazuje, že cesta k srdciam voličov vedie cez šiatrové veselice a krčmovú atmosféru. Neúspešný ideológ a komisár srbských pokrokárov, Vučićov bruchohovorec, to výstižne opísal:

„Namiesto nudných politických prejavov a suchopárnych prednášok sa Srbská pokroková strana rozhodla so svojím členstvom zaspievať si a zabaviť sa... A tak, kým sa na ražni otáča prasiatko, jahňa alebo niekde aj vôl a pod šiatrami po celom Srbsku sa striedajú estrádne hviezdy, ktoré piesňou zo srdca podporujú Aleksandra Vučića, ľudia prídu, aby sa zabavili a pripili si s funkcionármi strany. Tí sú tam preto, aby si vypočuli občanov, porozprávali sa s nimi a zatancovali si s nimi kolo..."

Pri hojnosti a pijatike, za sprievodu brak hudby, si pokrokári a ich hostia – voliči – podrobne vymieňajú názory na programy ochrany rodiny, zachovávania tradície, identity a zvykov, rozvoja kultúry, podpory žien a mládeže, ako aj ochrany jazyka a cyriliky či obnovy svojich svätýň a stavebného dedičstva.

Článok v origináli TU: https://www.danas.rs/dijalog/licni-stavovi/naprednjaci-i-narodnjaci-na-slovackim-svecanostima/

Ako môže vedeniu krajiny, ktorému otvorene nezáleží na vlastnej národnej kultúre, záležať na kultúre národnostnej menšiny? Túto otázku kladie autor článku v ďalšom komentári v belehradskom denníku Danas, v ktorom uzaviera:

A tu sa dostávame ku hlavnému problému slovenského spoločenstva v Srbsku. Kľúčové pozície slovenských inštitúcií a organizácií obsadzujú zaliečaví pokrytci, ktorí sa verejne zasadzujú za zachovanie slovenských tradícií, kultúry, identity, jazyka a písma a robia všetko pre to, aby plnili príkazy režimu s cieľom zachovať si moc, hoci aj robili všetko na škodu Slovákom.

O tomto sa viac dočítate v tomto komentári Ivana Zafirovića TU: https://www.danas.rs/dijalog/licni-stavovi/slovacke-narodne-ili-novokomponovane-svecanosti/

 

kp

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články