List, ktorý mi dnes prišiel

Podrobnosti

Uverejnené 3. 09. 2026

Nie je to tak dávno, čo sa v Srbsku ešte hovorilo o voľbách niekedy „na jeseň", potom „v októbri alebo novembri". Dnes už je jesenná politická sezóna podstatne konkrétnejšia. Prezident Aleksandar Vučić oznámil, že parlamentné voľby sa uskutočnia 18. alebo 25. októbra. Presný dátum síce ešte musí prejsť príslušným ústavným a volebným postupom, ale volebný kalendár už visí vo vzduchu. A práve v tejto chvíli prichádzajú do poštových schránok srbských penzistov listy od prezidenta. List je osobný, farebný, s fotografiou, jeho podpisom a štátnym erbom. Na obálke je logo Republikového fondu pre penzijné a invalidné poistenie. Adresát? Penzista. Obsah? Prísľub jednorazovej finančnej pomoci a ďalšieho zvyšovania dôchodkov. Je v ňom aj osobné ubezpečenie prezidenta, že starší občania boli počas jeho dvanásťročného politického pôsobenia prioritou a prioritou zostanú aj v budúcnosti.

Samozrejme, pomoc ľuďom s nízkymi príjmami je potrebná. A je aj správne, ak štát pomáha tým, ktorí to potrebujú. Ale...?

Prezident v liste píše, že tí, ktorí takúto jeho starostlivosť o penzistov stotožňujú s kupovaním hlasov, ich – teda penzistov – považujú vraj za chamtivých.

Či chamtiví nie sú skôr tí, čo penzistov zneužívajú na vlastné ciele a bohatnutie?

Údaje PIO fondu hovoria o približne 1,66 milióna penzistov, kým Pošta Srbska včera zverjnila, že 1. septembra začala s distribúciu 1,9 miliónov listov penzistom, čo tiež vyvoláva pochybnosti.

Prezidentova „starostlivosť" o penzistov sa pravidelne opakuje pred voľbami a nemusí byť človek ani veľmi politicky rozhľadený, aby si všimol časovú súvislosť medzi volebnou kampaňou, prísľubmi finančnej pomoci a osobným listom adresovaným takmer dvom miliónom adresátom. Podobný list dôchodcovia dostali aj pred minulými voľbami.

A potom je tu ešte jedna veta z listu, ktorá si zaslúži pozornosť. Prezident hovorí o penzistoch ako o „pýche a inšpirácii", o staviteľoch a strážcoch dneška, o „pokladnici múdrosti", svedkoch a účastníkoch radostí a bolestí národa.

Znie to pekne. Takmer dojímavo.
Lenže pri čítaní týchto slov človeku napadne otázka: A kde je v tomto obraze Srbska jeho mladosť?

Kde sú študenti, ich energia, vzdelanie, kritické myslenie, odvaha pýtať sa, či veci fungujú tak, ako majú? Kde je predstava mladej generácie ako prirodzenej inšpirácie pre moderný štát?
Staršia generácia si zaslúži úctu. Bez najmenších pochybností. Ale krajina, ktorá svoju budúcnosť opisuje predovšetkým prostredníctvom minulosti, môže ľahko zabudnúť, že štát sa nestavia iba na skúsenosti tých, ktorí ho budovali, ale aj na predstavivosti tých, ktorí v ňom budú žiť.

V list penzistom zvláštne pôsobí aj osobný tón. „Dal som zo seba všetko..." píše prezident.
Lenže štát nemá fungovať tak, že občanovi posiela odkaz: ja som vám dal. Štát má fungovať tak, že občan vie: na toto mám právo, pretože som si to dlhoročným vkladaním do penzijného fondu zarobil.

A je tu ešte jeden paradox.
Veľká časť penzistov žije z dôchodkov, ktoré sú pod priemerom, a približne pol milióna ľudí dostáva dôchodok nižší než 30-tisíc dinárov! To je obraz spoločnosti, v ktorej veľká časť staršej populácie stále žije pod hranicou chudoby. Takmer nemajú z čoho žiť (!) a prezident ich hneď na začiatku listu ubezpečuje, že sme ekonomicky silá krajina a takou vraj budeme aj v roku 2027.

A potom je tu ešte otázka samotného listu.
Ak ho dostane približne 1,9 milióna ľudí, nejde o maličkosť. Je to masová politická komunikácia. Tlač, papier, obálky, personalizácia, distribúcia – to všetko niečo stojí. A ak každý list stojí napríklad iba 0,5 € výpočet je jednoduchý: takmer milión eur sa z našich peňazí odviedlo na osobnú masovú komunikáciu prezidenta s dôchodcami. A ak sa na obálke objavuje logo štátnej dôchodkovej inštitúcie, je úplne legitímne pýtať sa:

Kto túto kampaň platí? Z akého rozpočtu? Koľko stála? A prečo sa štátna inštitúcia používa ako doručovateľ osobného politického posolstva?

Katarína Pucovská, penzistka

Twitter