Literárne okienko

Spoločné korene spájajú výtvarníkov

Pätnásť slovenských výtvarných umelcov žijúcich na Slovensku, v Srbsku a Rumunsku predstavuje svoju tvorbu na výstave Spoločné korene – Slovenská identita v troch krajinách, ktorú v utorok 3. novembra otvorili v Justiho sieni bratislavského Primaciálneho paláca. Medzi vystavujúcimi autormi je aj päť výtvarníkov zo Srbska. Výstavný projekt občianskeho združenia ARTEM vytvoril priestor na stretnutie umelcov, ktorých síce delia štátne hranice a odlišné životné skúsenosti, no spája ich slovenský pôvod, kultúra, jazyk a vedomie spoločných koreňov.

 

Spoločné korene spájajú výtvarníkov

 

Spoločné korene spájajú výtvarníkov

 

Spoločné korene spájajú výtvarníkov

 

Foto: Domi Gabriel

 

Foto: Domi Gabriel

 

Foto: Domi Gabriel

 

Foto: Domi Gabriel

 

Zo Srbska sa na výstave predstavujú Michal Ďurovka (Kysáč), Daniela Marková (Hložany, Báčsky Petrovec), Zvonimír Pudelka (Pivnica), Rastislav Škulec (Lug, Begeč) a Emília Valentíková Labátová (Báčsky Petrovec). Všetci umelci pôsobia v pedagogickej oblasti. Do Bratislavy ich sprevádzal výtvarný kritik Vladimír Valentík. Štyria vystavujúci umelci zo Srbska, okrem Zvonimíra Pudelku, sa osobne zúčastnili slávnostného otvorenia a tiež na úvodnej besede „O umeleckom dnešku", ktorá predchádzala slávnostnej vernisáži. Beseda bola príležitosťou nielen predstaviť vlastnú umeleckú tvorbu, ale aj diskutovať o postavení výtvarného umenia, súčasných umeleckých smerovaniach a možnostiach vzájomnej spolupráce.

Výstavu otvorila myšlienka spoločných koreňov, ktorú v úvodnom texte rozvinul kurátor PhDr. Ľuboslav Moza, PhD. Korene označil za jeden zo základov všetkého živého, za symbol pôvodu, hodnôt a kultúrnej pamäti, ktoré prechádzajú stáročiami a formujú naše povedomie o sebe samých.

V súčasnom svete, charakterizovanom globalizáciou, nadobúda podľa neho osobitný význam aj otázka identity. Tá nie je iba záležitosťou miesta narodenia či štátnej príslušnosti. Utvárajú ju jazyk, domovina, zvyky, kultúrna pamäť a vzťahy, ktoré si človek uchováva bez ohľadu na to, kde žije a tvorí.

„Život nás niekedy zaveje ďaleko od miest, z ktorých pochádzame. Zmeniť môžeme prostredie, mesto i krajinu, v ktorej tvoríme. O to dôležitejšie je vedieť, kde sú naše korene a kde je naše srdce," zdôraznil Moza pri predstavovaní projektu a dodal: „Nesmútiť za stratami, ale hľadať cesty dopredu. Dnešok patrí nám. Ale budúcnosť iba a len dnes mladým ľuďom. Tí sú najvzácnejší nielen pri slovách udržiavať, ale predovšetkým rozvíjať."

Výstava podľa neho nemá byť iba symbolickým pripomenutím spoločného pôvodu ani patetickým rozprávaním o jednote. Je predovšetkým pohľadom na súčasnú identitu prostredníctvom umeleckej tvorby, na to, čím žijeme dnes a aké hodnoty chceme odovzdať budúcim generáciám. Dôležitou súčasťou projektu je preto aj nadväzovanie nových kontaktov a rozvíjanie už existujúcich vzťahov medzi slovenskými umelcami doma i v zahraničí.

Na výstave sa stretávajú osobité umelecké prístupy a rozmanité výtvarné techniky. Maľba, grafika, fotografia, objekty a ďalšie výtvarné formy sprostredkúvajú individuálne výpovede autorov rôznych generácií a skúseností. Krajina, príroda, ľudská postava, symbol, farba či experimentovanie s materiálom sa stávajú prostriedkami umeleckého vyjadrenia.

Projekt Spoločné korene – Slovenská identita v troch krajinách zároveň pripomína, že slovenská kultúrna identita žije aj medzi Slovákmi v Srbsku a Rumunsku, ktorí ju svojou tvorbou, jazykom a vzťahom k slovenskému kultúrnemu dedičstvu neustále rozvíjajú.

Výstava v bratislavskom Primaciálnom paláci potrvá do 15. novembra. Z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu umenia.

 

kp

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články