Máš právo

Kovačické insitné maliarstvo zapísané na UNESCO zoznam!

Kovačické insitné maliarstvo, prvok nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska, bolo dnes 3. decembra 2024 zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Rozhodol tak Medzivládny výbor pre zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na svojom 19. zasadnutí, ktoré prebieha v Asuncióne v Paraguaji od 2. do 7. decembra 2024. Tento historický čin pre slovenskú menšinu v Srbsku bol dosiahnutý spoločnou snahou vysokých predstaviteľov dvoch krajín: Srbska a Slovenska, ako aj zastupiteľov oboch veľvyslanectiev, a tiež Obce Kovačica, Galérie Babka a Galérie insitného umenia z Kovačice, predstaviteľov slovenských inštitúcií v Srbsku a početných jednotlivcov. Keďže je insitné maliarstvo Slovákov zo Srbska živé a viacnásobne unikátne, zaslúžilo si aj záštitu UNESCO. Zaradenie Kovačického insitného maliarstva na prestížny zoznam UNESCO všetkých nás zaväzuje pracovať na jeho dobrej povesti a zvyšovaní reputácie. Kovačičanom, predovšetkým maliarom a propagátorom tohto výtvarného výrazu, patrí veľká gratulácia.

 

Dnešné zábery z Asunciónu v Paraguaji

 

Dnešné zábery z Asunciónu v Paraguaji

 

Dnešné zábery z Asunciónu v Paraguaji

 

Dnešné zábery z Asunciónu v Paraguaji

 

V tento historický deň, v tom významnom momente o 19. hodine 39. minúte a 49 sekunde, predsedajúca konferencie UNESCO v Paraguaji, J.E. Nancy Ovelar de Gorostiaga, paraguajská veľvyslankyňa pri UNESCO, udrela dreveným kladivom a slávnostne oznámila, že „Kovačické insitné maliarstvo" je zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.

Dnešnému zápisu predchádzal však dlhoročný proces. Pred vyše desaťročím, 18. júna 2012, bol tento náš jedinečný maliarsky smer insitného prejavu zapísaný do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Srbskej republiky (Национални регистар нематеријалног културног наслеђа Републике Србије) pod inventárnym číslom 21. a pod názvom „Insitné maliarstvo Slovákov".

Už ten zápis v roku 2012 predstavoval veľké uznanie pre tvorcov tohto umenia, jeho priaznivcov, promotérov, Kovačičanov a Slovákov v Srbsku. Týmto zápisom sa zároveň potvrdila hodnota tohto umenia, ktoré pred takmer storočím začali vytvárať Slováci v Banáte. Bolo to tiež dôkazom, že slovenské insitné maliarstvo v Srbsku je natoľko unikátne, že si zaslúži záštitu štátu, v ktorom vzniká. Na srbský národný zoznam bolo zapísané medzi prvými prvkami, a to predovšetkým z iniciatívy Pavla Babku a Galérie Babka, ktorý vynakladal veľké úsilie aj v procese kandidatúry na zoznam UNESCO.

Toto umenie je unikátne nielen spôsobom výtvarného prejavu, ale aj počtom jeho reprezentantov. V Kovačici je asi najviac maliarov na kilometer štvorcový. Na národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva sa nachádza 63 maliarov, ktorí sú prevažne z Kovačice.

Do národného zoznamu boli zaradení Slováci z Kovačice a okolitých dedín, najmä z Padiny. Dvadsiati piati z nich už nežijú, no ich obrazy žijú. Čo je však tiež dôležité, aj toto maliarstvo je stále živé – zoznam sa v poslednom období rozšíril o ďalších mladých maliarov. To posmeľuje a dáva nádej, že tento druh ľudového umenia nezanikne. Umenie zapísané na UNESCO zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva nesmie byť zabudnuté, musí byť živé.

Kým staršia generácia maľovala to, čo žila, mladšia maľuje rozprávky svojich rodičov a prarodičov. Romantický obraz starých čias a pestré slovenské kroje sú najčastejším základným námetom insitného umenia z Kovačice. Také obrazy sú stále plné farieb a romantiky, a také cestujú do celého sveta.

Maliarstvo, aké sa tvorí v Kovačici, neexistuje nikde inde na svete. Potvrdil to dnešný zápis na zoznam svetového kultúrneho dedičstva ľudstva. Má dlhú tradíciu a stále má pokračovateľov, ktorí si vážia dedičstvo predkov a s inovatívnym prístupom pokračujú v tom, čo začali ich predchodcovia. Insitné maliarstvo Slovákov zo Srbska sa tak s pevným základom zaradilo na prestížny zoznam UNESCO!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články