Máš právo

Škola pod Fruškou horou v najmladšej slovenskej osade vo Vojvodine

Pri skúmaní dejín slovenského školstva vo Vojvodine si osobitne uvedomujeme význam malých slovenských osád, ktoré napriek nepriaznivým podmienkam dokázali zachovať svoj jazyk, kultúru a národnú identitu. Lug je najmladšou slovenskou dedinou v Srbsku – vznikol roku 1902 prisťahovaním slovenských rodín najmä z Hložian, Petrovca a Kulpína. Prvé roky života v Lugu boli mimoriadne ťažké. Prisťahovalci klčovali lesy, obrábali pôdu kniežaťa Odescalchiho a bývali v skromných kolibách. Chlieb piekli v spoločnej peci a väčšina rodín žila veľmi chudobne. Keďže formálne založenú školu ani učiteľa nemali, žiakov vyučovali vzdelanejší obyvatelia vo vlastných domoch. Ďuro Širka bol prvým „učiteľom" a vyučoval deti v rokoch 1902 až 1904. Potom vo svojich domoch vyučovali Pavel Hrubík (1904 – 1907) a Michal Ziman (1908 – 1912).

 

Učiteľ Michal Ziman so žiakmi v roku 1911

 

Učiteľ Michal Ziman so žiakmi v roku 1911

 

Škola v Lugu bola po prvej svetovej vojne zoštátnená, no prvého štátneho učiteľa dostala až v roku 1922. Bol to Mihajlo Petrov, ruský utečenec. Medzivojnové obdobie bolo charakteristické veľkou fluktuáciou učiteľov, pretože životné podmienky v malej horskej osade boli veľmi skromné. Pôsobili tu: Adela Bírová, Michal Kyseľa, Vladimir Hranilović, Michal Benka, Cyril Koléni, Danica Bírová, Ružena Mudrochová, Božena Škuľcová, Elena Zapletalová. Mnohé školské dokumenty boli zničené a mená viacerých pedagógov sa zatiaľ nepodarilo úplne rekonštruovať.

 

Učiteľka Božena Škuľcová so žiakmi v roku 1934

 

Učiteľka Božena Škuľcová so žiakmi v roku 1934

 

Učiteľ Vladimír Hranilović so žiakmi v roku 1935

 

Učiteľ Vladimír Hranilović so žiakmi v roku 1935

 

Michal Benka, Adela Birová, Michal Kyseľa

 

Michal Benka, Adela Birová, Michal Kyseľa

 

Učiteľka Elena Zapletalová so žiakmi roku 1939

 

Učiteľka Elena Zapletalová so žiakmi roku 1939

 

Ani po zoštátnení však Lug dlho nemal vlastnú školskú budovu. Vyučovanie prebiehalo v modlitebnici a tento provizórny stav trval až do roku 1952, keď bola postavená nová škola.

 

Výstavba školskej budovy v roku 1952

 

Výstavba školskej budovy v roku 1952

 

V druhej polovici 20. storočia tu pracovali: Mária Franková (1953 – 1956), Zuzana Gažová (1954 –1955), Ruženka Jašová (1954 – 1956), Anna Beličková (1955 – 1958). Študenti Učiteľskej školy z Petrovca Katarína Kováčová a Samuel Kováč v Lugu pracovali iba jeden školský rok (1956 – 1957). Učiteľ Kováč spolu s občanmi založil futbalové mužstvo a žiakov cvičil ľudové tance čiže besedu. Obyvatelia a žiaci ho mali veľmi radi, predovšetkým mládež. Sám vyzdvihoval, že to bolo jedno z najkrajších období jeho života: „Bolo mi ťažko okolo srdca pri rozlúčke s mojimi žiakmi a inými, ktorí mi zostali v pamäti, ako milí, dobrosrdeční a nadovšetko pracovití ľudia."

 

Žiaci spolu s učiteľkou Katarínou Kováčovou, školský rok 1956/1957 (Obrázok prevzatý zo stránky: https://osjovanpopovicsusek.weebly.com/105110591043.html)

 

Žiaci spolu s učiteľkou Katarínou Kováčovou, školský rok 1956/1957 (Obrázok prevzatý zo stránky: https://osjovanpopovicsusek.weebly.com/105110591043.html)

 

Samuel Kováč s kolegyňami Annou Beličkovou a Katarínou Kováčovou,, obrázok prevzatý z knihy Lug: dedinka v údoli (Matúch, 2008)

 

Samuel Kováč s kolegyňami Annou Beličkovou a Katarínou Kováčovou,, obrázok prevzatý z knihy Lug: dedinka v údoli (Matúch, 2008)

 

V roku 1957 do Lugu prišla učiteľka Zuzana Triašková (neskoršie Martinková), ktorá tu zostala až do dôchodku. Učiteľka Martinková okrem školského povinného učiva, žiačky učila vyšívať, háčkovať, pliesť, robiť domáce ovocné šťavy. Učili sa o kultúre, správaní sa, každodennej práci a živote na dedine. Nacvičovala recitácie, divadlá, slovenské ľudové piesne a tance. V tomto období tu ešte pracovali aj učiteľky Anna Šovancová (1958 – 1961) a Mária Gažová – Škuľcová (1959 – 1961). Pavel Martinko prišiel pracovať do školy v roku 1959, prišiel za svojou manželkou, učiteľkou Zuzanou Martinkovou. V Lugu zostal do roku 1996, keď odišiel do dôchodku.

 

Učiteľ Pavel Martinko so žiakmi, rok 1960 (Obrázok poskytla Zuzana Dudášová)

 

Učiteľ Pavel Martinko so žiakmi, rok 1960 (Obrázok poskytla Zuzana Dudášová)

 

Miestne spoločenstvo Lug poskytlo škole malý pozemok obrábacej pôdy. Učitelia spolu so žiakmi na tomto pozemku pestovali kukuricu, ktorú vlastnými silami okopali, olámali a predali. Z peňazí, ktoré dostali kúpili si potrebné učebné pomôcky, ako aj loptu, ktorá žiakom spôsobila najväčšiu radosť. Učiteľ Pavel Martinko spolu so svojimi žiakmi chodil do Suseku oberať hrozno v miestnych viniciach. Takto zarobené peniaze boli určené za zaplatenie žiackych exkurzií.

 

Žiaci pri lámaní školskej kukurice v roku 1962

 

Žiaci pri lámaní školskej kukurice v roku 1962

 

V súčasnost v škole v Lugu výučba prebieha v slovenskom jazyku od prvého do štvrtého ročníka, kým od piateho do ôsmeho ročníka žiaci cestujú do školy do Suseku. Vo vyšších ročníkoch sa vyučuje slovenský jazyk s prvkami národnej kultúry.
Slovenskí učitelia v Lugu vynakladali veľké úsilie nielen pri šírení gramotnosti a vzdelania medzi žiakmi, ale aj v mimoškolskej činnosti, kde sa usilovali zachovať slovenskú identitu, jazyk a kultúru tejto malej, no pracovitej a národne uvedomelej komunity vojvodinských Slovákov.

Pri spracovaní príspevku boli využité vybrané časti masterskej práce, ktorú autorka obhájila v roku 2023 pod vedením prof. Dr. Daniely Marčokovej.

 

Alena Kolárová
učiteľka slovenského jazyka v Laliti

 

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články