Mozaika

Pred polstoročím kovačickým chlapcom gratuloval Pelé

Už polstoročie sú vizitkou (nielen) kovačickej hry hier. Od 8. do 11. júna 1974. kraľovali veľkou Juhosláviou. V malom futbale. Vtedajší ôsmaci zo ZŠ Mladých pokolení z Kovačice – Adam Baláž, Jozef Poliak, Jozef Hrk, Ján Mizerák, Ján Cicka, Ondrej Haviar i Jaroslav Králik a siedmak Ján Veňarský pod taktovkou pedagóga Juraja Pavlisa zvíťazili v Belehrade šesť zápasov zaradom a stali sa šampiónmi turnaja večerníka Večernje novosti nazvanom Pelé – Pepsi za účasti 64 družstiev vo viac ako dvadsaťmiliónovom štáte. Presvedčivé víťazstvo tímu kovačických chlapcov, pomenovanom pri prihlasovaní jednoducho Dečaci (Chlapci), nemalo dovtedy obdobu. Bol to je jedným z najväčších úspechov žiackeho športu vo vojvodinských slovenských osadách. A dodnes jedinečným.

 

Pred polstoročím kovačickým chlapcom gratuloval Pelé

 

Pred polstoročím kovačickým chlapcom gratuloval Pelé

 

Pred polstoročím kovačickým chlapcom gratuloval Pelé

 

Súťaženie pre obrovský počet prihlásených začalo s niekoľkodňovým oneskorením, 8. júna 1974. roku. Muselo sa hrať v zrýchlenom tempe, keďže víťazov čakala lákavá cesta na otvárací ceremoniál majstrovstiev sveta v Západnom Nemecku 13. júna a sledovanie úvodného zápasu šampionátu Juhoslávia – Brazília. Prvé štyri kolá (hralo sa pohárovým vyraďovacím systémom) sa zohrali na škvare hokejového štadióna Tašmajdan, (aj) pre veľký nečas v Belehrade 11. júna semifinálové a finálové v hale Pionir. Finálový súboj pred niekoľkotisícovým davom s Galenikou sa natrvalo vrezal do pamäti kovačických chalanov. Semifinále a finále pozeral najlepší futbalista XX. storočia, Brazílčan Edson Arantes do Nascimento Pelé. Zemunčania Popov, Maričić, Zvonko Živković (neskorší futbalista Partizana a reprezentácie Juhoslávie) a ich spoluhráči boli natoľko presvedčení o víťazstve, že si dopredu urobili pasy na cestu do Nemecka. Aj organizátori údajne na pohár vygravírovali vopred ako meno víťaza favorita Galeniku a tak sa vlastne pohár ani nikdy (dodnes) nedostal Kovačičanom.

Finálový duel asi takto úprebiehal: po centrovanej lopte Veňarský hlavičkoval do brvna. Lopta sa odrazila za bránkovú čiaru, ale vyšla von. Píšťalka sa počula iba po silnom potlesku a oduševnení „Čiernej perly" Pelého. Druhý gól v rozhodujúcom dueli vsietil brankár A. Baláž z penalty. Po zápase obe mužstvá plakali – víťazi od radosti, porazení od smútku. „Hráte skvele," uznal Pelé gratulujúc Kovačičanom.

Dečaci mali do Nemecka odcestovať lietadlom spolu s kráľom futbalu Pelém, ale sa im pre pasy to nepodarilo. Deň neskoršie, 13. júna, pricestovali do Frankfurtu nad Mohanom, kde na Wald štadióne pozerali otvárací ceremoniál MS vo futbale a bezgólovú remízu našej reprezentácie s majstrami sveta. Spolu s nimi cestovali i po jeden ich rodič. Otec Adama Baláža ustúpil miesto trénerovi Pavlisovi.

Späť sa do Juhoslávie vrátili s Pelého plagátmi a jeho podpismi na dresoch Santosa, ktoré im v hoteli osobne daroval predstaviteľ Pepsi. Trojdňovú cestu do Kovačice zvládli autobusom cez Rakúsko a Slovinsko (nocovali najprv v Nemecku, neskôr v Rakúsku, cez deň si pozreli pamätihodnosti a turistické atrakcie týchto krajín).

 

Ján Špringeľ

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články