Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave pripravil 25. – 26. septembra 2025 odbornú konferenciu s názvom Slováci v zahraničí: súčasnosť, trendy a perspektívy výskumu krajanskej problematiky. V Aule Jozefa Matúša sa stretli bádatelia, historici, jazykovedci, kulturológovia i genealogickí nadšenci zo Slovenska, Srbska, Maďarska, Poľska, Chorvátska, Českej republiky, Spojených štátov amerických a Ukrajiny. Konferencia poskytla priestor na prezentáciu aktuálnych výskumov, výmenu skúseností a odbornú diskusiu o dejinách, kultúre, jazyku, identite a perspektívach slovenských komunít žijúcich mimo územia Slovenskej republiky.
Foto: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
„Prečo táto konferencia a prečo ju organizuje práve Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keď je to predsa téma pre univerzity a akadémiu vied?" položil si v úvodnom príhovore rečnícku otázku podpredseda úradu prof. Peter Chrastina. A hneď si na ňu aj odpovedal: „Úrad má vytvárať podmienky, aby sa výskum nielen realizoval, ale aj posunul ďalej. Potrebujeme dáta, ktoré nám pomôžu pripraviť v roku 2026 novú koncepciu starostlivosti o našich krajanov."
Konferencia sa stala jedným z dôležitých krokov v tomto procese.
Prítomných privítal aj prorektor UCM Ladislav Lenovský, ktorý zdôraznil, že univerzita chce byť nápomocná pri takýchto podujatiach. „Treba lepšie poznať a rozšíriť mozaiku krajanského sveta," dodal. Partner konferencie, predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov Ľubomír Kmeť, priblížil dobrovoľnícku prácu genealógov, ktorí roky zhromažďujú a systematicky zapisujú matričné záznamy Slovákov z Dolnej zeme.
Na začiatku druhého dňa konferencie sa prihovorila aj rektorka UCM prof. Katarína Slobodová Nováková. Táto univerzita neposkytla len priestory, ale aj technické zázemie, a boli veľmi súčinní aj pri organizovaní konferencie.
Od matrík až po „novú diaspóru"
Prvý blok patril genealógii. Zazneli prednášky o cirkevných matrikách, o problematike priezvisk, o možnostiach využitia umelej inteligencie pri bádaní, o rode Harmincovcov z Kulpína, o petrovskej matrike ako zdroji informácií o evanjelikoch v Kysáči, o genealógii Slovákov v Bulharsku a o genealogickom bádaní v Maďarsku. Téma „rodových koreňov" zaujala mnohých. Popoludní sa pozornosť presunula k histórii, jazyku a identite.
Druhý deň otvorili príspevky o Slovákoch v Argentíne, Kanade, Chorvátsku či na Ukrajine. Zaujali i témy o tradičnej kultúre, o školstve a slovenských evanjelikoch v Maďarsku, o múzejných zbierkach v Báčskom Petrovci, výtvarnom umení Slovákov v Srbsku či téma o Slovenskom kultúrnom klube. Nechýbali ani úvahy o „novej diaspóre" – ľuďoch, ktorí odchádzajú zo Slovenska v posledných rokoch a prinášajú nové výzvy.
Atmosféra spolupráce
Podujatie nebolo len súborom prednášok. Dôležitá bola aj výmena skúsenosti, kontakty i tipy na ďalší výskum. Spoločná večera v trnavskom hoteli Holiday Inn bola pokračovaním neformálnych rozhovorov a priateľských stretnutí.
Účastník z USA Dalibor Mikuláš, ktorý vo svojom referáte so zanietením hovoril o kultúrnom dedičstve Slovákov za oceánom, na záver konferencie poznamenal: "Myslím si, že úrad a UCM si zaslúžia absolútny rešpekt za túto konferenciu." Podľa neho základným prínosom konferencie bola možnosť rozhovorov a vzájomných inšpirácií. Lebo to je ten pravý brainstorming, tá správna kreatívna metóda skupinového generovania nápadov na riešenie problému a vzniku nových ideí. Získať čo najviac rôznych a originálnych nápadov v čo najkratšom čase.
Čo bude ďalej?
V závere Peter Chrastina vyzdvihol, že konferenciu zorganizovalo len niekoľko ľudí z úradu a univerzity v spolupráci s občianskym združením genealógov. „Je to dôkaz, že keď sa spoja na prvý pohľad aj nesúrodí partneri – štátna inštitúcia, univerzita a tretí sektor – môže vzniknúť hodnotné podujatie," uviedol. A dodal symbolicky: „Nedávam bodku, dávam tri bodky... pretože toto musí pokračovať."
Odznela aj myšlienka, že by sa podobné stretnutie mohlo konať pravidelne – napríklad každé dva roky.
Dva dni v Trnave ukázali, že téma krajanov žijúcich v zahraničí nie je len otázkou minulosti, ale aj súčasnosti, tiež aj budúcnosti. A že o Slovákoch za hranicami sa dá nielen písať a bádať, ale aj s nadšením a srdcom rozprávať.
Konferencia nebude mať tradičný zborník. Prezentácie účastníkov budú dostupné na webovej stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Záujemcovia si môžu celé podujatie pozrieť aj prostredníctvom záznamu na YouTube.
a
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)