Mozaika

Ako sa kedysi robilo – spracovanie konopí

Konopa – kedysi neoddeliteľná súčasť každodenného života na našich dedinách – dnes zostáva už len v spomienkach starších generácií, na fotografiách a v zabudnutých predmetoch na povalách či v starých komorách. Rastlina, ktorá sprevádzala človeka od narodenia až po smrť, bola základom domácej výroby textílií, odevov aj každodenných potrieb. Napriek tomu, že ju pokrok vytlačil z bežného života, význam konopy v tradičnej kultúre a hospodárstve bol nezastupiteľný.

 

Spracovanie konopí v Kysáči z roka 1932, foto archív Michala Ďurovku

 

Spracovanie konopí v Kysáči z roka 1932, foto archív Michala Ďurovku

 

Kolovrat a trlica – zabudnuté klenoty starej povaly

 

Kolovrat a trlica – zabudnuté klenoty starej povaly

 

Konopa obecná (Cannabis sativa) prežívala svoje najslávnejšie dni v období rokov 1930 – 1960. Bola predmetom vedeckých prác predovšetkým Dr. Jána Kišgeciho. Tejto... "rastline, od ktorej sme stáročia tvrdo záviseli a ktorej sme sa v malom úlomku života len jednej generácie, ľahko zriekli..." venoval profesor Kišgeci knihu Konope, konope, zelené konope... (Obzor, Nový Sad, 1989) a bola aj inšpiráciou básnika Paľa Bohuša:

Cannabis sativa alebo konopa obecná,
tak veľmi ľutujem túto byľku a jej povesná...
To rastlina je ako rastlina, nemôže za to, že je taká,
Nad utrpením konopy najradšej by som plakal.

Báseň svedčí o spojitosti konopí so životom našich predkov, ale aj o veľmi ťažkej práci pri spracovaní tejto priemyselnej rastliny.

O tomto sme sa rozprávali so Zuzanou Vozárovou rod. Čemanovou z Kysáča.

„Konope sa nosili do jám v Kysáči alebo na Dunaj ku Hložanám a kládli sa do tzv. ráštepu. Stáli tam 3 – 4 týždne a kysli. Keď sa vlákno začalo oddieľať, vyberali sa z vody a vozili domov.

 

Močenie konopí

 

Močenie konopí

 

Boli zviazané a tak sa rozširovali do kruhu, ako sukňa, aby sa sušili na slnku. Potom išli pod trlicu, robievali to apkovia, tak ju poďubali, zdrobili na menšie kusy. Keď bola sezóna, trlica prašťala, všade, kto mal konope.

Potom išli pod menšiu trlicuvyhládzačku, z ktorej ako zvyšok vypadovala pazderina. Tú sme využívali na hriatie dažďovej vody na kúpanie v koryte.

 

Trlica – vyhládzačka, ktorú urobili apko Srnkov, kolár, a pačesuvalo

 

Trlica – vyhládzačka, ktorú urobili apko Srnkov, kolár, a pačesuvalo

 

„Potom ešte do Bagoňov, do mňaču. Kemen taký chodil, takto dookola, veľký, ako naša kuchyňa. Prosriedok bol tenký, ten kemen, a potom hrubší a hrubší, a krútil sa okolo. A tak to bol proces, čo naozaj nemal konca kraja. A ešte tam sa treba zahlásiť. Čakať na šor. Raz bola Pod dubami (priestor na zábavy pri futbalovom ihrisku v Kysáči) tanečná zábava. Tí sa stade rozchádzali a my – do mňaču. Tedy bol termín..."

 

Mniač z polovice 19. storočia zachováva Múzeum vojvodinských Slovákov v Najstaršom dome v Petrovci

 

Mniač z polovice 19. storočia zachováva Múzeum vojvodinských Slovákov v Najstaršom dome v Petrovci

 

Ďalej sa konope česali na pačesuvale – kovovej štetke vyhotovenej z riedko a husto nabitých klincov.

Následne sa očesané konope viazali ako šúľčok a odkladali. "A toto teraz už nikomu nenačim, ale keď boli hydrofóry, tak sme mali na porúdzi v láde na paláši, také hrubšie – zišli sa pri oprave kvapkajúcich rúr" – hovorí naša spolubesedníčka.

 

Konopný „šúľčok"

 

Konopný „šúľčok"

 

V zimných večeroch sa dievky stretávali na priadkoch a v hukote kolovratov spriadali vyčesané kúdele. "Mamičke medzi prstami vytvárali takie tenulinkie, krásne, enakie nite – neviem, Bože mój, ako mohli? To tenkvo plátno sa krutilo a odkladalo do kasňov. My mladšie sme priadli hrubšie, na pokrovce."

Priadli pri svetle kahanca, ktorý bol položený na patíčky na sedliackej peci. A hoci nemali knôt, pomáhali si svojpomocne vyrobenými prostriedkami – zmáčali handru do starej masti, ktorá slabo horela, „nevidelo sa trebne – a čo sa mohlo – robiť naspamäť".

Celý rok trval proces spracovania konopí. To bola výlučne ženská robota, s kolovratmi, ale keď sa konope močili, tak aj muži chodili. Aj deti. Celá rodina. „Takto nás poúčali: Teraz máš takto zakopávať blato a hádzať a ty skoro, no, tú brľu chlípaš, ako sa zohneš, a komáry – prídeš domov poštípaný."

Zuzana si spomína aj na veselé chvíle. Keďže močenie konopí sa konalo v bahne, chodilo sa v starom, znosenom obleku. Častokrát sa v bare rozkvasilo a rozpadlo a vychádzajúc z vody nechtiac sa blysli aj holé stehná. „Báťovi Kardéľovmu pukli nohavice, obkrútili si bénu a košeľu, tak bol smiech. A naša mať zas boli taká ťažká. Ledva zišli do vode. A potom ako vínť taká nakvasená, ťažké háby, mokré. Aj tam bol aj smiech, ale aj plač. Deti z močenia konopí mali veľkú radosť, tam sme si potom rozložili pri koči pokrovec a bol obed ako na výlete."

 

Kysáčske dievky pri pačesuvaní

 

Kysáčske dievky pri pačesuvaní

 

Kahanec – kedysi zdroj svetla, dnes zdroj spomienok

 

Kahanec – kedysi zdroj svetla, dnes zdroj spomienok

 

Kaloče – obuv z konopí, sa obúvali do drevených cokulí. Plietli sa s jednou ihličkou a vyhotovovali ich aj starší muži.

 

Kaloče – obuv z konopí, sa obúvali do drevených cokulí. Plietli sa s jednou ihličkou a vyhotovovali ich aj starší muži.

 

Priadky – v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne jedna zo stálych expozícií patrí konopám

 

Priadky – v Poľnohospodárskom múzeu v Kulpíne jedna zo stálych expozícií patrí konopám

 

Malá priadka, 30.03.1929 Národná jednota UKB

 

Malá priadka, 30.03.1929 Národná jednota UKB

 

Predmety vyhotovené z konopí

 

Predmety vyhotovené z konopí

 

Daniela Marčoková a
Katarína Pucovská

 

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články