Mozaika

Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí

V týchto dňoch vyšla kniha Kataríny Pucovskej Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí – Historicko-publicistická mozaika o kaštieli ako moste medzi dvomi národmi. Publikácia má 144 strán, tvrdú väzbu, je vytlačená na kvalitnom papieri, v plnofarebnom vyhotovení a bohato ilustrovaná. Vznikla vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Jej vydanie podporili aj Nikola Tanurdžić, vnuk niekdajšieho majiteľa kulpínskeho kaštieľa Đoku Dunđerského, a spoločnosť Cosun Seed DOO. Vydavateľmi publikácie sú portál www.kulpin.net a Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca. Odborné zhodnotenie jej prínosu spracovala prof. Dr. Daniela Marčoková. Prinášame ho v plnom znení:

 

Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí

 

Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí

 

Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí

 

Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí

 

Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí

 

„Publikácia Kataríny Pucovskej Kulpínsky kaštieľ v zrkadle dvoch storočí predstavuje významný príspevok k poznaniu kultúrnych dejín Vojvodiny, osobitne v kontexte slovensko-srbského spolužitia. Jej hodnota spočíva predovšetkým v schopnosti prepojiť historický výklad s publicistickou naratívnosťou, čím autorka sprístupňuje odbornú problematiku širšiemu okruhu čitateľov bez straty faktografickej presnosti.

Z vedeckého hľadiska je prínos diela viacvrstvový. V prvom rade ide o syntetické spracovanie dejín Kulpína ako multietnického priestoru, v ktorom sa dlhodobo stretávali a vzájomne ovplyvňovali slovenské a srbské kultúrne tradície. Autorka presvedčivo ukazuje, že kaštieľ nebol len architektonickou dominantou obce, ale aj dynamickým sociálnym a kultúrnym centrom, ktoré formovalo identitu miestneho spoločenstva.

Osobitnú hodnotu má spracovanie rodových dejín Stratimirovićovcov a Dunđerskovcov, ktoré sú interpretované nielen ako dejiny šľachty, ale ako dejiny kultúrnych sprostredkovateľov medzi rôznymi etnickými a konfesionálnymi prostrediami. V tomto kontexte publikácia prináša cenné poznatky o mechanizmoch spolužitia, spolupráce, ale aj konfliktov medzi Srbmi a Slovákmi, čím prispieva k hlbšiemu pochopeniu kultúrnej plurality Dolnej zeme.

Z pohľadu literárnej vedy a výskumu kultúrnej pamäti je dôležité aj to, že autorka pracuje s rozmanitým spektrom prameňov – od archívnych dokumentov cez dobovú tlač až po pamätnícke zápisy a naratívne rekonštrukcie. Tieto pramene interpretuje ako nositeľov kolektívnej pamäti, čím dielo presahuje rámec regionálnej histórie a približuje sa interdisciplinárnemu výskumu kultúrnych dejín.

Publikácia zároveň predstavuje prínos aj v oblasti popularizácie vedy. Vďaka zrozumiteľnému jazyku, obrazovej prílohe a tematickej pestrosti môže slúžiť ako most medzi odbornou a laickou verejnosťou, pričom si zachováva vedeckú hodnotu a dokumentačnú presnosť.

Osobitne treba vyzdvihnúť, že autorka v poslednom období profiluje svoju tvorbu ako výsledok dlhoročnej publicistickej skúsenosti, prirodzenej zvedavosti, systematickej usilovnosti, pracovnej disciplíny i vnútorného presvedčenia. Jej motiváciou nie je len rekonštrukcia minulosti, ale aj snaha podeliť sa o získané poznanie a podnietiť nové impulzy k spoločnému spolunažívaniu v multietnickom prostredí. Zároveň pritom nezabúda na vlastné kultúrne korene, ktoré v texte citlivo reflektuje a zasadzuje do širších historických súvislostí.

Celkovo možno konštatovať, že dielo Kataríny Pucovskej obohacuje poznanie dejín vojvodinských Slovákov a ich vzťahov so srbským prostredím. Predstavuje podnetný príspevok k výskumu regionálnych dejín, kultúrnej identity a historickej pamäti, a zároveň vytvára pevný základ pre ďalšie bádanie v tejto oblasti."

 

Daniela Marčoková

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články