Mozaika

Rodina Čaplovičovcov – významný rod, ktorý zanechal v Kovačici trvalú stopu

Kovačica si slávnostne pripomenie 150. výročie narodenia Jána Čaploviča – niekdajšieho evanjelického farára v Kovačici a prvého seniora banátskeho seniorátu, ktorého pôsobenie zanechalo hlbokú stopu v dejinách slovenskej komunity, a to nielen v rámci Banátu. Pri tejto príležitosti sa 17. októbra o 13.00 h uskutoční pietna spomienka na tohto významného duchovného na kovačickom cintoríne, po ktorej bude nasledovať slávnostné podujatie venované jeho životu, dielu a odkazu v priestoroch evanjelického kostola. Ján Čaplovič st. (1876 – 1925) sa do pamäti zapísal svojím úsilím o obranu slovenskej národnej identity v období maďarizácie, ako aj svojou úlohou v udalostiach známych ako Kovačický proces.

 

Manželia Mária a Ján Čaplovicovci (archív Jána Špringeľa)

 

Manželia Mária a Ján Čaplovicovci (archív Jána Špringeľa)

 

Dušan Čaplovič pri hrobe starého otca na kovačickom cintoríne

 

Dušan Čaplovič pri hrobe starého otca na kovačickom cintoríne

 

Dušan Čaplovič vedľa busty starého otca pred kovačickým kostolom

 

Dušan Čaplovič vedľa busty starého otca pred kovačickým kostolom

 

Cirkevný chór Jána Čaploviča

 

Cirkevný chór Jána Čaploviča

 

V jeho odkaze pokračovala rodina Čaplovičovcov; jeho syn, Ján Čaplovič ml. (1904 – 1976), pôsobil ako evanjelický farár v Kovačici a bol autorom knihy Dejiny Kovačice. Ján mladší bol bratom otca Dušana Čaploviča – teda Dušanovým strýkom. Dušan Čaplovič (1946 - 2025) vnuk Jána Čaploviča st., sa stal významným slovenským historikom, ministrom vlády a podpredsedom vlády SR. V roku 2009 bol Dušan Čaplovič vymenovaný za čestného občana Kovačice a dnes jeho syn Radovan naďalej živí rodinné väzby k mestu, kde jeho pradedo zanechal nezmazateľnú stopu.

V auguste 2026 navštívil Kovačicu Radovan Čaplovič – pravnuk Jána Čaploviča st. – a spolu s miestnym cirkevným výborom pod vedením Martina Bajzu, kovačického farára, sa podieľal na príprave projektu obnovy hrobu Jána Čaploviča st. na kovačickom cintoríne a zorganizovaní spomienkovej slávnosti.

Viacgeneračný prínos Čaplovičovcov zo Slovenska do histórie, cirkvi a slovenského národného života Kovačice je nesmierny.

 

Text a foto: Ján Špringeľ

 

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články