Mozaika

Braňova družina – osem mladých životov obetovaných za slobodu

V Báčskom Petrovci si pripomenuli 85. výročie popravy ôsmich prvobojovníkov protifašistického odboja, ktorých pamiatku uchováva nielen spoločný hrob, ale aj nezabudnuteľná poéma Juraja Mučajiho. Osem popravených – Rudo Hrubík, Branislav Mokić, Ljubomir Doroslovački, Pavel Ďuga, Ján Marčok, Martin Hrubík, Ján Labáth a Jovan Žeravljev – sa stalo symbolom odvahy, obetavosti a odhodlania postaviť sa proti fašistickej okupácii. Ich príbeh sa zachoval v historickej pamäti Slovákov vo Vojvodine predovšetkým pod menom Braňova družina, podľa Branislava Mokića, mladého študenta a organizátora odbojovej činnosti, okolo ktorého sa skupina sústredila. Po osemdesiatich piatich rokoch sa Petrovčania v stredu 28. októbra 2026 opäť zišli, aby si uctili ich pamiatku – presne na mieste, kde sa v roku 1941 skončili ich mladé životy.

 

Braňova družina – osem mladých životov obetovaných za slobodu

 

Dvadsiaty ôsmy október 1941 sa navždy zapísal do dejín Báčskeho Petrovca ako deň náreku a tragickej popravy ôsmich mladých mužov, ktorí sa zapojili do protifašistického odboja. Vojenský súd maďarského kráľovského vojska ich odsúdil na smrť obesením za účasť na organizovanej akcii pálenia konopární, namierenej proti okupantom.

Osem životov sa skončilo, no ich čin a odkaz sa stali súčasťou dejín protifašistického odboja i slovenskej národnej pamäti.

Osobitné miesto medzi popravenými patrí Branislavovi „Braňovi" Mokićovi (19. februára 1918, Silbaš – 28. októbra 1941, Báčsky Petrovec), horlivému národovcovi, študentovi a aktívnemu účastníkovi protifašistického odboja.

V jeho dome sa v auguste 1941 pripravovala akcia proti okupantom a sám sa podieľal na písaní protifašistických hesiel. Začiatkom septembra sa zapojil aj do akcie pálenia konopární. Polícia ho zatkla 8. októbra 1941 spolu s ďalšími členmi odboja.

V poslednom liste matke a sestre zanechal svedectvo o svojom presvedčení, ale aj osobnú výpoveď o láske k Anne Benkovej, účastníčke protifašistického odboja, ktorú odsúdili na dvanásť rokov ťažkých prác a väznili v Budapešti, Márianosztre, Komárne a v koncentračnom tábore Ravensbrück.

Braňove telesné pozostatky, rovnako ako pozostatky ostatných siedmich popravených, boli v roku 1945 uložené do spoločnej hrobky na petrovskom partizánskom cintoríne.

Braňova družina sa stala nielen historickým pomenovaním skupiny mladých odbojových pracovníkov, ale aj osobitným pojmom v literárnej tvorbe juhoslovanských Slovákov. Jej odkaz zachytil básnik Juraj Mučaji, ktorý už v októbri 1942 napísal poému Braňova družina s podtitulom Pieseň o petrovských poliach.

Tak sa svojím citovým postojom a básnickým dielom zaradil k tým, ktorí odmietli nechať tragédiu mladých ľudí upadnúť do zabudnutia. Svojou poémou im postavil pomník, ktorý pretrval desaťročia. Spája sa v nej historická skutočnosť – skupina mladých mužov sústredených okolo Branislava Mokića – s básnickým dielom, ktoré ich obetu povýšilo na symbol slobody, odvahy a viery v človeka.

Mučajiho verše pripomínajú, že zem, na ktorej človek pracuje, nie je iba zdrojom obživy. Je priestorom života, nádeje a ľudskej tvorivosti, ale aj miestom, do ktorého sa niekedy vpisujú tie najťažšie obete:

Zem naša drahá, ty si božia dlaň,
od svojich synov berieš strašnú daň:
Braňa a Žana s gardou tridsiatich
dala si do rúk katov trýzniacich,
aby tak prešli cez oheň k smrti,
za svätú brázdu, čo nám chlieb rúti.
Vrátiš sa sem zas s pomstou divokou,
tvoja je čaša príliš prihorkou,
ťažko je tvoje prianie vyplniť,
keď treba voliť takto: žiť, či hniť.

 

Foto: Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

 

Foto: Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

 

Foto: Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci

 

Táto pamiatka zaväzuje aj ďalšie generácie.

Pri príležitosti 85. výročia popravy navštívili petrovský cintorín aj žiaci tried I. a a III. a Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci za sprievodu svojich profesoriek Kristíny Kevenskej a Annamárie Boldockej-Grbićovej. V rámci medzipredmetového prepojenia dejepisu a slovenského jazyka a literatúry si pripomenuli osudy ôsmich popravených mladých mužov a poklonili sa ich pamiatke pri spoločnej hrobke. Ich pietna cesta pokračovala aj k starému židovskému cintorínu, kde si uctili pamiatku zosnulých.

Česť pamiatke Braňovej družiny – ôsmich prvobojovníkov, ktorých obeta zostáva súčasťou historickej pamäti Báčskeho Petrovca a vojvodinských Slovákov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články