Arheološki nalaz u Kulpinu

O zdraví a dlhovekosti v zrkadle dobovej tlače vojvodinských Slovákov

Pri listovaní staršími ročníkmi Národnej jednoty si čitateľ rýchlo uvedomí, že otázky zdravia, dĺžky života či psychickej pohody neboli témami len dneška. Dobová tlač v medzivojnovom období ponúka zaujímavé svedectvá o tom, ako si ľudia tieto problémy vysvetľovali a riešili.
Pozornosť púta napríklad prípad petrovského liečiteľa Jána Víziho: „Osemdesiatročný petrovský obyvateľ Ján Vízi, ktorý, ako je na široko-ďaleko známo, lieči ľudí, ktorých pohryzú besní psi, dostal sa nedávno pred novosadský okružný súd, obžalovaný ako mastičkár... Vízi bol súdom oslobodený." (Národná jednota, 13. marca 1937) Podľa dobovej správy sa jeho rodina mala liečením besnoty zaoberať už od roku 1637, pričom „tajnosť ich liečenia sa prenášala s otca na syna". Dnes by sme hovorili o alternatívnej medicíne, vtedy to bol dedičný recept. Tradičné formy liečby mali v miestnom prostredí pevné miesto a liečitelia boli spoločensky uznávaní ešte aj v prvých desaťročiach 20. storočia, až kým ich postupne nezačal vytláčať rozvoj modernej medicíny a vznik liečebných ústavov a nemocníc.

 

O zdraví a dlhovekosti v zrkadle dobovej tlače vojvodinských Slovákov

 

Zaujímavý pohľad na životosprávu prináša starší text z roku 1922, ktorý ponúka súbor odporúčaní na predĺženie života: „Každý, kto skorej zomrie, ako by slávil svoje 100 ročné narodeniny, zomiera od svojho vlastného noža a vidličky." (NJ, 1. decembra 1922)
Nasledujúcich desať „prikázaní" zdôrazňuje umiernenosť v strave, dostatok spánku, pohyb na čerstvom vzduchu a vyhýbanie sa škodlivým návykom:
„1. Jedz čím menej mäsa – dla možnosti žiadne.
2. Pi čím viac mlieka a jestli ti nechutí – pi ho ešte viac.
3. Po obede spávaj obyčajne 10 – 15 minút, viac na žiaden pád nie.
4. V noci spi len 10 hodín.
5. Spávaj na povetrí, jestli to čas dovolí.
6. Nefajč.
7. Nejedz sladkosti.
8. Nepi alkohol.
9. Chráň sa každého pohodlia. Neporiadok je prvý krok do hrobu.
10. Buď vo všetkom prirodzený."

 

Národná jednota, 5. 1. 1929

 

Národná jednota, 5. 1. 1929

 

Medzi vojvodinskými Slovákmi sa pozornosť venovala aj otázkam telesnej krásy, pričom osobitne výrazná bola najmä u „pánskych" žien a dievčat, teda príslušníčok učiteľských a farárskych rodín. V pozostalosti rodiny Mičátkovej z Kysáča sme našli knihu autora Dr. Jaroslava Bartha Pěstění tělesnej krásy z roku 1924, ktorá prostredníctvom fotografií dáva presný návod o udržiavaní telesnej krásy, ako i „úsmevoch do zrkadla", ktoré mali napomáhať úspešnému vystupovaniu v spoločnosti a priaznivému pôsobeniu na opačné pohlavie.

 

O zdraví a dlhovekosti v zrkadle dobovej tlače vojvodinských Slovákov

 

Skutočný vrchol dobovej „starostlivosti o zdravie" prichádza o pár rokov neskôr a to v podobe reklamy, keď autor Ernest Pasternack z Berlína ponúkal jednoduché riešenie na všetky neduhy: „Pravá cesta ktorá vedie ku ozdraveniu nervov! Nemocné, vysilené nervy ohrožujú život zapríčiňujú mnohé muky, slabosť, šumenie v ušiach, strach, nešťastné trávenie, nespavosť, ztratu vôle pre prácu a druhé zlé následky. Moje práve vydané pojednanie Vám ukáže pravú cestu ako sa oslobodíte všetkých týchto nemocí... Toto evanjelium zdravia zasielam každému úplne zdarma kto ma o to požiada..." (NJ, 5. decembra 1929)

 

O zdraví a dlhovekosti v zrkadle dobovej tlače vojvodinských Slovákov

 

Uvedené ukážky naznačujú, že starostlivosť o zdravie a krásu bola v medzivojnovom období formovaná kombináciou tradičných skúseností, praktických rád a popularizačných textov.
Pri pohľade na tieto texty sa človek neubráni úsmevu. No zároveň si uvedomí, že mnohé sa nezmenilo. Ľudia aj dnes hľadajú jednoduché riešenia na zložité problémy, veria v zázračné metódy, túžia po zdraví, dlhovekosti a pokojnej mysli.

 Rozdiel je len v tom, že namiesto dopisnice dnes stačí kliknúť.

 

Daniela Marčoková

 

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články