SEAVC Kulpín

Gróf Chotek a futocké panstvo

Rodina Chotekovcov, pôvodom zo západného Česka, ktorá vlastnila veľké panstvo v Dolnej Krupej a zámok v Krompachoch na Slovensku, získala pred 170 rokmi i futocké panstvo vo Vojvodine, ku ktorému patril Futak (Futog), Starý Futak, Begeč, Hložany, Petrovec, Kysáč a Piroš (Rumenka). Osobitným panstvom, ktoré Chotekovci získali spolu s futockým majetkom, bol Čerević a k nemu patriaci Neštín a Bánoštor. Tieto majetky vlastnil najprv v období rokov 1769 – 1801 gróf Andrej Hadík z Dunajského Klátova a potom v období 1805 – 1852 Jozef Brunsvik z Dolnej Krupej. Do vlastníctva Rudolfa Choteka st. sa tieto dve panstvá dostali roku 1853. Aj keď gróf Chotek netrávil veľa času na týchto končinách, zomrel práve vo Futogu pred 120 rokmi 3. decembra 1903, počas návštevy svojho panstva. Rudolf Chotek st. sa narodil 12. februára 1822 v Miláne. Chotekovcov tu vo Vojvodine premenovali v Kotekovcov, alebo aj Čotekovcov.

 

Chotekov kaštieľ vo Futogu, ktorý im bol vyvlastnený a v ktorom v súčasnosti pôsobí poľnohospodárska škola

 

Chotekov kaštieľ vo Futogu, ktorý im bol vyvlastnený a v ktorom v súčasnosti pôsobí poľnohospodárska škola

 

Chotekov kaštieľ vo Futogu, ktorý im bol vyvlastnený a v ktorom v súčasnosti pôsobí poľnohospodárska škola

 

Chotekov kaštieľ vo Futogu, ktorý im bol vyvlastnený a v ktorom v súčasnosti pôsobí poľnohospodárska škola

 

Chotekov kaštieľ vo Futogu, ktorý im bol vyvlastnený a v ktorom v súčasnosti pôsobí poľnohospodárska škola

 

Chotekov kaštieľ v Dolnej Krupej je v správe Hudobného múzea a od roku 2021 sa obnovuje

 

Chotekov kaštieľ v Dolnej Krupej je v správe Hudobného múzea a od roku 2021 sa obnovuje

 

Chotekov kaštieľ v Dolnej Krupej je v správe Hudobného múzea a od roku 2021 sa obnovuje

 

Chotekov kaštieľ v Dolnej Krupej je v správe Hudobného múzea a od roku 2021 sa obnovuje

 

Chotekov kaštieľ v Dolnej Krupej je v správe Hudobného múzea a od roku 2021 sa obnovuje

 

Rudolf Chotek (1822-1903) foto: https://cs.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Chotek_(1822%E2%80%931903)

 

Rudolf Chotek (1822-1903) foto: https://cs.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Chotek_(1822%E2%80%931903)

 

O futockom panstve (spahiluku) Kotekovcov Lazar Knežević, pisár futocký, v kronike z dňa 2. februára 1874 zaznamenal tieto riadky: „Spahiluk tento je jedným z najvýznamnejších v krajine, keďže má iba ornej pôdy do 30.000 katastrálnych jutár. Okrem toho sú tu ešte veľké, bohaté lesy, rozsiahle pasienky a rýty, majú tu všelijakých siatin, dreva, dobytku, kamenného vápenca a vzorných vinohradov. Na pasienkoch sa napása pekný dobytok, kone a ovce. V lesoch sa kance rozmnožujú, a to zvlášť v bukových lesoch v Srieme a v lipových a dubových lesoch v Báčke . Veľký zisk prináša aj konopa, ktorú tu najviac sejú, ale aj tabak a repka prinášajú spahiluku významný zisk."

K panstvu patrila aj sriemska dedinka na druhom brehu Dunaja Neštín. V minulosti ona bola prevažne obývaná Slovákmi. O tom nachádzame zaujímavý údaj zaznačený v knihe Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a v obrazoch zostavovateľa Adama Vereša, vydanej v roku 1930: „Ako čo Hložanci išli do práce v lesoch kniežaťa Odescalchiho, tak mnohí Slováci zo Slovenska a z Báčky, evanjelici a katolíci prichodili na pánstvo grófa Choteka, zvané Cerovača, ktoré je od obce Neštín na Dunaji vzdialené asi 4 km. Slovenských evanjelických bírešov bolo na tom pánstve toľko, že sa tam pred vojnou každý mesiac odbavovaly bohoslužby. Keď si títo pánskí bíreši usporili niečo peňazí, hneď hľadeli zakúpiť domy a pozemky v Neštíne, takže už roku 1825. mali svoju slovenskú školu a slovenského učiteľa. Školu založili grófovia Rudolf a Oton Chotek, ktorí boli patronmi tej školy až po 1860. rok. Zpočiatku sa vyučovalo v škole len slovensky s troma inými jazykmi a to horvatským, nemeckým a maďarským až do 1861. V tom roku bol vynechaný nemecký jazyk. Škola táto menovala sa rímsko-katolíckou školou, lebo Slováci boli zväčša rímsko katolíci".

Chotekovci pomohli aj cirkevnému zboru slovenskej evanjelickej cirkvi v Begeči, v ktorom ešte roku 1818 priniesli k svätému krstu prvé dieťa. „Rozsiahle pánstvo vďačne prijalo pracovitých Slovákov na prácu. Počet sa množil, mnohí zakúpili si domy. Zvláštnejšej duchovnej opatery nemali až do roku 1910., keď sa rozhodli na grunte od grófa Choteka darovanom vystaviť si modlitebnicu," uvádza sa to v spomenutej knihe biskupa Adama Vereša.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články