SEAVC Kulpín

Hranica, ktorá nás spája

Výstavu krojov s názvom „Hranica, ktorá nás spája" otvorili 27. novembra 2024 v sídle Ústavu pre kultúru vojvodinských Maďarov v Sente. Výstava je realizovaná v rámci medziregionálneho projektu IPA s rovnomenným názvom Hranica, ktorá nás spája/A határ, ami nem választ el. Jedným z hlavných cieľov projektu je prezentácia kultúrnej rozmanitosti Vojvodiny a spoločná realizácia programu s ústavmi menšín kultúry, s dôrazom na multikulturalizmus a vzájomné akceptovanie. Výstava je spojená s tradíciou a kultúrou menšín žijúcich vo Vojvodine a vystavené kroje sú súčasťou kultúry každej jednotlivej národnostnej menšiny. Kroje zobrazujú pestrosť a rozmanitosť našej pokrajiny a bohatstvo kultúrnych hodnôt a dedičstva, ktoré tu máme. Slovenský kroj na výstavu prichystal Spolok žien Slovenka z Hložian.

 

Foto: Zuzana Šranková

 

Foto: Zuzana Šranková

 

Foto: Zuzana Šranková

 

Foto: Zuzana Šranková

 

Foto: Zuzana Šranková

 

Foto: Zuzana Šranková

 

Hložianske ženy obliekli ženskú figurínu do štikuvanej baršanky. Také sukne nosili vydaté ženy v slávnostných príležitostiach, napríklad na svadbu, alebo do kostola. Keteňa, čiže zástera je zdobená zvláštnou strojovou výšivkou. Pod touto hornou sukňou sú dve naškrobené biele podsukne. Na hornej časti je oplecko so šlingerom a froncľavý (cakňavý) ručník, čiže šatka. Hlavu zdobí čepiec a lietajka, čiže ručník, alebo šatka.

Vystavený mužský kroj zodpovedá ženatému, čiže staršiemu mužovi. Košeľa je vyšívaná zefírová a výšivka krížiková s motívmi fialových sirôtok, čo je veľkou zriedkavosťou. Na košeli je ešte baršanový prusľak a dolu čierne nohavice zapásané do kapcov. Majetnejší muži si obúvali čierne čižmy a tí chudobnejší panťuške.

Program je realizovaný v spolupráci s múzeom „Türr István" z Baje, Pedagogickou fakultou v maďarskom jazyku zo Subotice a štyrmi ústavmi kultúry vo Vojvodine – chorvátskym, slovenským, rusínskym, maďarským a rumunským. Ide o putovnú výstavu, ktorá bude prezentovaná aj v sídle ústavu v Subotici, Novom Sade a Zreňanine. V máji 2025 bude organizovaný väčší folklórny program v Sente, kde sa budú môcť záujemcovia dozvedieť viac o hrách a ľudových piesňach národnostných menšín.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články