SEAVC Kulpín

Ján Kvačala – Petrovčan s najviac doktorátmi, na ktorého sa zabúda

Ján Radomil Kvačala (1862 – 1934), rodák z Petrovca, známy ako otec modernej komeniológie, sa počas svojho života stal držiteľom štyroch doktorátov. PhDr. obhájil v Lipsku, ThDr. vo Viedni, čestné doktoráty mu udelili univerzity v Rige a Varšave. V roku 1932 sa stal prvým čestným predsedom juhoslovanskej Matice slovenskej Napriek tomu jeho meno dnes medzi vojvodinskými Slovákmi pozná len málokto. Zatiaľ čo v Petrovci jeho pamiatka ticho chátra, zahraniční bádatelia sa Kvačalovi stále venujú. Slovenský historik a teológ Libor Bernát nedávno odovzdal do tlače ďalší zväzok doteraz nezverejnenej korešpondencie Jána Kvačalu, tentoraz s rodinou a priateľmi, z ktorej sa iste dozvieme veľa z našej minulosti.

 

Ján Kvačala – Petrovčan s najviac doktorátmi, na ktorého sa zabúda

 

Ján Kvačala – Petrovčan s najviac doktorátmi, na ktorého sa zabúda

 

V Petrovci, kde sa Kvačala narodil, jeho pamiatku pripomína iba jedna pamätná tabuľa. Nachádza sa na budove lekárne vedľa miestneho Domu zdravia, presne na mieste, kde kedysi stála ľudová škola s učiteľským bytom, v ktorom sa 5. februára 1862 narodil. Na tabuli, odhalenej v roku 2012 píše:

„Na mieste tejto budovy stála ľudová škola s učiteľským bytom, v ktorom sa narodil Dr. Ján Kvačala (1862 – 1934), slovenský univerzitný pedagóg, zakladateľ komeniológie, kultúrny historik a evanjelický teológ. Pamätnú tabuľu pri príležitosti 150. výročia narodenia s úctou venujú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum."

Táto tabuľa je tichým svedectvom o učiteľskej rodine Kvačalovcov, ktorá dala Petrovcu i Slovensku mimoriadnu osobnosť. Petrovčania majú po Kvačalovcoch pomenovanú aj Kvačalovu ulicu, no o ich živote a odkaze sa dnes hovorí len zriedkavo.

Pritom ide o vedca európskeho formátu.

Ján Kvačala vyrastal v učiteľskej rodine, ktorá mu vštepila lásku k cirkvi, národu a vzdelaniu. Študoval filozofiu a teológiu, a už v roku 1886 získal doktorát filozofie na univerzite v Lipsku. O niekoľko rokov neskôr, pri 300. výročí narodenia Komenského, vydal monumentálne dielo Ján A. Komenský, jeho život a spisy, ktoré ho preslávilo po celej Európe.

Za toto dielo ho Viedenská univerzita ocenila doktorátom teológie. Ako učiteľ pôsobil na bratislavskom lýceu a ako profesor na Teologickej evanjelickej fakulte v Jurjeve (čes. a švéd. Dorpat, dnes Tartu v Estónsku), kde vychoval celé generácie teológov a pedagógov. Za tieto zásluhy mu aj univerzity v Rige a Varšave na sklonku života udelili čestné doktoráty, takže sa stal doktorom štyroch univerzít – čo je medzi Petrovčanmi dodnes neprekonaný rekord.

Na Kvačalu sa doma, paradoxne, zabudlo najmä preto, že bol farárom. Na túto nespravodlivosť už roky upozorňuje Dr. Zoroslav Spevák, ktorý – podobne ako Kvačala – venoval svoju vedeckú prácu štúdiu Komenského. Kvačala pritom nikdy nezabúdal na svoj rodný Petrovac. „Takmer každoročne prichádzal cez leto do Petrovca a i z diaľky až do smrti rozpomínal sa na rodný kraj a s pozornosťou sledoval náš život. Zaujímal sa o každú našu ustanovizeň, o cirkev našu..., bol čestným predsedom našej Matice," napísal o ňom biskup Juro Struhárik v cirkevnej Ročenke z roku 1959.

Zatiaľ čo v Petrovci jeho pamiatka ticho chátra, zahraniční bádatelia sa Kvačalovi stále venujú. Slovenský historik a teológ Libor Bernát pripravil do tlače ďalší zväzok doteraz nezverejnenej korešpondencie Jána Kvačalu, tentoraz s rodinou a priateľmi.

Bernát, absolvent histórie, filozofie a teológie, sa dlhodobo venuje výskumu dejín cirkvi, pedagogiky a komunikácie. V posledných rokoch vydal viacero vedeckých publikácií o Kvačalovi, napríklad: Korešpondencia Jána Kvačalu s Jozefom Škultétym (2015), Korešpondencia Jána Kvačalu s Josefom Krumpholcom (2016), Z korešpondencie Jána Kvačalu s priateľmi (2016), Ján Kvačala a Gollova škola vo svetle vzájomnej korešpondencie (2017) a Sto listov z Kvačalovej korešpondencie (2021)

Jeho vydavateľská práca prináša nové poznatky o Kvačalovom živote a dobe, v ktorej pôsobil. Ako zdôrazňuje Bernát, bez štúdia pôvodných dokumentov ťažko možno pochopiť historické osobnosti, ich význam a dobu, v ktorej žili.

Kvačala zomrel 9. júna 1934 vo Viedni a pochovaný je v Bratislave, kde aj dnes odpočíva medzi významnými osobnosťami slovenského národa.

Z odhalenia tabule TU: https://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/4916-prof-thdr-a-phdr-jan-kvaala-otec-modernej-komeniologie

V Zborníku Slovakistické výskumy z roku 2021 je zverejnená aj štúdia: RECEPCIA OSOBNOSTI A DIELA DR. JÁNA KVAČALU V PERIODIKÁCH JUHOSLOVANSKÝCH SLOVÁKOV V PRVEJ POLOVICI 20. STOROČIA a možno si ju prečítať TU: https://digitalna.ff.uns.ac.rs/sadrzaj/2021/978-86-6065-645-4

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články