Spevokol a členovia Slovenského evanjelického a. v. cirkvného zboru v Pivnici sa v dňoch 2. až 5. októbra 2025 zúčastnili osláv 240. výročia posviacky chrámu Božieho v Liptovskom Mikuláši. Zájazdu sa zúčastnilo 46 členov zboru, medzi ktorými boli speváci, zborový farár a priaznivci cirkevného spevokolu. Bohatý štvor¬dňový program priniesol duchovné, kultúrne i spoločenské zážitky a upevnil vzťahy medzi slovenskými evanjelikmi z dvoch krajín. Účastníci zájazdu mali možnosť navštíviť viaceré významné miesta Liptova – Demänovskú jaskyňu, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline či knihkupectvo Tranoscius, kde si zakúpili duchovnú literatúru. Čas trávili aj s hostiteľskými rodinami z Liptovského Mikuláša, ktoré ich prijali s vrúcnosťou a láskavosťou. Nechýbali ani spoločné obedy a večere v priestoroch cirkevného zboru, ktoré sa niesli v priateľskej a rodinnej atmosfére. Vrcholom pobytu boli dve významné udalosti – Koncert spevokolov a Slávnostné služby Božie.
Z nedeľňajších slávnostných služieb Božích
Spojený spevokol z Pivnice počas koncertu v nedeľu 5. 10. 2025
Spojený spevokol z Pivnice počas koncertu v sobotu 4. 10. 2025
Spoločné večere a obedy v Liptovskom Mikuláši
Pivničania v Pribyline
Pivničania v Demänovskej jaskyni slobody
Fotografie z archívu CZ Pivnica
V sobotu 4. októbra sa v evanjelickom chráme Božom uskutočnil koncert spevokolov, na ktorom vystúpil domáci spevokol z Liptovského Mikuláša a spojený spevokol z Pivnice. Spoločný spev oboch zborov doplnili čítania z Biblie a ukážky z Histórie Evanjelického chrámu Božieho, čím sa program niesol v duchu vďakyvzdania a duchovnej jednoty.
Nedeľné slávnostné služby Božie sa konali 5. októbra o 9.00 hod. Slávnostnú kázeň predniesol generálny biskup ECAV na Slovensku Ivan Eľko, ktorý v posolstve z 1. listu Korintským (12. kapitola) hovoril o Kristovom tele a jeho údoch – o jednote cirkvi v rôznosti jej darov a služieb.
Na liturgii a speve sa podieľali domáci farári Marian Bochnička, Vladimír Ferenčík a Jozef Havrila, ako aj hosťujúci farár z Pivnice Ján Zahorec. Spoločne vytvorili atmosféru hlbokej viery, vďaky a úcty k dejinám i prítomnosti evanjelickej cirkvi.
„Nezabudnuteľné chvíle sme strávili pri spoločných stretnutiach s našimi hostiteľmi, ktorí nás prijali medzi seba s otvoreným srdcom. Ďakujeme pánovi farárovi Jozefovi Havrilovi za organizáciu a prácu so spevokolmi, ako aj všetkým, ktorí sa pričinili o úspešný priebeh tohto zájazdu. Pánu Bohu patrí vďaka za krásne spoločné chvíle, ktoré sme mohli prežiť," uviedol farár CZ Pivnica Ján Zahorec.
História Evanjelického a. v. kostola v Liptovskom Mikuláši
Evanjelický cirkevný zbor v Liptovskom Mikuláši má korene už v 16. storočí, keď sa Liptov stal jedným z centier reformácie. Princíp „Cuius regio, eius religio" – „Koho krajina, toho náboženstvo" – umožnil rozvoj evanjelickej viery, o čo sa zaslúžili najmä šľachtici Pongrácovci. Počas protireformácie bol však kostol evanjelikom odňatý.
Po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. (1781) nastali priaznivejšie časy. Mikulášski evanjelici požiadali o povolenie postaviť vlastný chrám a už 9. júla 1783 položili jeho základný kameň. Stavba bola dokončená v lete 1785.
Chrám postavený v klasicistickom slohu je symbolom skromnosti, rovnosti a duchovnej čistoty. Až v roku 1885 pribudla veža s tromi zvonmi.
Zbor bol počas dejín významným duchovným a národným centrom. Pôsobili tu viaceré osobnosti slovenských dejín – Matúš Blaho, Michal Miloslav Hodža, Juraj Janoška, Vladimír Kuna či Vladimír Čobrda. Začiatkom 20. storočia tu vznikol sirotinec, diakonický dom a materská škôlka, ktoré sa stali príkladom kresťanskej sociálnej služby.
Po roku 1945, napriek ťažkostiam znárodnenia a obmedzovaniu cirkevnej činnosti, zbor pretrval a zostal živým svedectvom viery a vytrvalosti. Dnes je cirkevný zbor vedený farárom Mariánom Bochničkom, spolu s Vladimírom Ferenčíkom a Jozefom Havrilom ml. Kostol na Tranovského ulici je nielen duchovným, ale aj kultúrno-historickým klenotom regiónu.
O presné značenie dejín cirkevného zboru sa stará Mgr. Daniela Fiačanová, cirkevná archivárka.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)