SEAVC Kulpín

Zdravotná starostlivosť pre žiakov v Kysáči pred sto rokmi

Zo školského obežníka z roku 1925
Počas celého 19. storočia a ešte aj na začiatku 20. storočia bola zdravotná starostlivosť v slovenských prostrediach na území dnešnej Vojvodiny nedostatočná, epidémie nákazlivých chorôb sa opakovane vracali a vyžiadali si množstvo ľudských obetí. Deti, najmä školského veku, patrili k najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. O tom svedčia cirkevné kroniky a zápisnice kanonických vizitácií.

 

Žiaci s učiteľom v Kysáči roku 1910

 

Žiaci s učiteľom v Kysáči roku 1910

 

Dorast Červeného kríža v dvadsiatych rokoch 20. storočia

 

Dorast Červeného kríža v dvadsiatych rokoch 20. storočia

 

Lekárske ospravedlnenie z roku 1932, v ktorom miestny lekár Dr. Toma Baras uvádza:„Virág Paľo, 7 rokov, nemôže navštevovať školu nasledujúce tri týždne, kvôli nákazlivej chorobe v dome. 21. XI 1932."

 

Lekárske ospravedlnenie z roku 1932, v ktorom miestny lekár Dr. Toma Baras uvádza:„Virág Paľo, 7 rokov, nemôže navštevovať školu nasledujúce tri týždne, kvôli nákazlivej chorobe v dome. 21. XI 1932."

 

Verejná zdravotná starostlivosť sa v Uhorsku dostala do centra záujmu štátu už v období osvietenstva. Jednou z najdôležitejších úloh štátnej moci – v čase najintenzívnejšieho sťahovania Slovákov na Dolnú zem, keď na čele monarchie stála Mária Terézia – bolo chrániť obyvateľstvo pred šíriacimi sa nákazami. Práve školy sa stali kľúčovými inštitúciami, prostredníctvom ktorých sa zdravotno-osvetové zámery mohli najrýchlejšie šíriť medzi obyvateľstvo. Pomocou katechizmov o zdraví, školských učebníc a tlačených príručiek sa základné poznatky o hygiene a prevencii dostávali aspoň k gramotnej časti spoločnosti.

O tom, že v Kysáči nemali lekára ešte ani v prvej polovici 19. storočia, svedčí kanonická vizitácia z roku 1835. V zápise kysáčskeho cirkevného zboru farár Juraj Jesenský uvádza, že chorým sa poskytovala duchovná i fyzická pomoc a lekára „ak je potrebné, dovážajú". Zároveň sa spomína existencia vakcíny proti osýpkam, ktorú podľa potreby odporúčal lekár, a tiež prítomnosť dvoch babíc v dedine.

Ako sa uvádza v zborníku Kysáč 1773 – 2013, písomných záznamov o kysáčskych zdravotníckych pracovníkoch je málo. Prvým známym lekárom bol Dr. Ededy, ktorý v Kysáči pôsobil v rokoch 1876 – 1902. Nasledovali Dr. Belasek, Dr. Kupčok, Dr. Peško a ďalší. Neraz sa však stávalo, že obec zostala bez vlastného lekára a zdravotnú starostlivosť zabezpečovali lekári z okolitých miest len v obmedzených termínoch.

Školský obežník z roku 1925 ponúka jedinečný pohľad do každodennej praxe. Učitelia boli povinní hlásiť výskyt kiahní („ríglí") v triedach, škola bola na niekoľko dní zatvorená, aby sa zabránilo šíreniu nákazy. Zostavovali sa zoznamy detí, ktorým sa očkovanie „neprijalo", a organizovali sa hromadné prehliadky štepenia v obecnom dome.

Na hygienu školského prostredia dohliadali správcovia. Záznam z februára 1925 zachytáva ostrú kritiku nevhodných nádob na pitnú vodu: namiesto školskej kanty sa v triedach objavovali hrdzavé, poškodené nádoby, z ktorých „piť vodu je hotová choroba". Aj tieto drobné, no výrečné poznámky dokresľujú realitu každodenného školského života.

Škola zohrávala významnú úlohu aj v pestovaní solidarity. V spolupráci s Červeným krížom sa organizovali dobrovoľné zbierky a žiakom sa vysvetľoval význam pomoci chorým, raneným a ľuďom v núdzi, najmä počas vojen, epidémií a prírodných katastrof. Obežníky z rokov 1925 – 1927 zaznamenávajú slávnosti spojené s Červeným krížom i zbierky organizované po bohoslužbách na školskom dvore.

Napriek všetkým opatreniam zostávala úmrtnosť detí bolestnou realitou. V obežníku z februára 1925 sa od učiteľov žiada, aby na učiteľské zasadnutie priniesli presné údaje o počte zapísaných žiakov, o tých, ktorí zomreli, odsťahovali sa alebo prestali navštevovať školu. Tento stručný administratívny záznam vypovedá o každodennej skúsenosti mnohých kysáčskych rodín.

Keď dnes listujeme v kronikách, vidíme svet, v ktorom sa s epidémiami žilo ako s neoddeliteľnou súčasťou reality. No zároveň vidíme aj vôľu zlepšovať sa, vzdelávať, spájať sily a budovať základy modernej zdravotnej kultúry.

 

Spracované podľa knihy Daniely Marčokovej: Z dejín základnej školy v Kysáči 1785 – 1945 (Nový Sad – Báčsky Petrovec, 2023).

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články