SEAVC Kulpín

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

Multimediálny umelec oslávil osemdesiatiny koncertom na akustických skulptúrach v Báčskom Petrovci.
Galéria Zuzky Medveďovej sa vo štvrtok 22. októbra stala miestom výnimočného umeleckého zážitku. Multimediálny umelec Vladimír Labát Rovnev tu predstavil performanciu Prelúdium, v ktorej sa spojili zvuk, hudba, poézia, výtvarné umenie a osobitá filozofia tvorcu. Podujatie sa uskutočnilo v rámci výstavy Akustické skulptúry, ktorú Múzeum vojvodinských Slovákov sprístupnilo v Galérii Zuzky Medveďovej počas tohtoročných Slovenských národných slávností. Zároveň sa nieslo v znamení umelcovho 80. narodeninového jubilea. Nezvyčajne veľký počet priaznivcov jeho umenia, ktorí do Petrovca pricestovali z rôznych miest, potvrdil, že Labátova tvorba dokáže oslovovať ľudí rôznych generácií a podnecovať ich k novým zážitkom a zamysleniam.

 

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

 

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

 

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

 

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

 

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

 

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

 

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

 

Prelúdium Vladimíra Labáta Rovneva

 

„Zišli sme sa, aby sme si ešte raz vychutnali jeho diela, zažili hudbu v jeho podaní a nechali sa unášať energiou, tónmi a farbami, ktorými nás tento výnimočný umelec obdarúva," uviedla na úvod riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová. Pripomenula, že výstava je otvorená už tri mesiace a za ten čas ju navštívilo množstvo dospelých i detí. Osobitne ju teší, že sa niektorí návštevníci do galérie vracajú. Je to podľa nej dôkaz, že vystavené diela sa ich dotkli a našli v nich niečo, čo ich opätovne priťahuje.

Významným okamihom bolo aj pripomenutie Ceny Cyrila Kutlíka za celoživotný tvorivý prínos v oblasti výtvarného umenia a kultúry vojvodinských Slovákov, ktorú Vladimír Labát Rovnev získal v rámci tejto výstavy. Ocenenie je prejavom uznania slovenskej komunity v Srbsku za jeho bohatú umeleckú tvorbu, celoživotnú oddanosť umeniu a stopu, ktorú zanechal vo výtvarnej kultúre vojvodinských Slovákov.

Tohtoročné stretnutie malo aj osobitný osobný rozmer. Práve 22. októbra 1946 sa totiž Vladimír Labát narodil v susednej budove, iba päťdesiat metrov od galérie, v ktorej sú dnes vystavené jeho diela. Oslava jeho osemdesiatin sa tak symbolicky vrátila na miesto jeho narodenia a raného detstva – do prostredia, ktoré je dnes naplnené jeho vlastnou umeleckou výpoveďou.

Vladimír Labát Rovnev patrí medzi najvšestrannejších súčasných vojvodinských umelcov. Je sochárom, maliarom, grafikom, heraldikom, pesničkárom, skladateľom, básnikom i dizajnérom. Jeho meno sa už desaťročia spája s originálnym projektom Akustických skulptúr Labat (ASL), ktoré predstavujú jedinečné spojenie sochárskeho diela a hudobného nástroja.

Prvé akustické skulptúry vytvoril v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Dnes ich existuje viac než päťdesiat. Každá z nich je výsledkom osobitého tvorivého procesu, v ktorom sa prelínajú sochárstvo, hudba, farba, svetlo, technika a priestor. Pri ich zhotovovaní autor uplatnil približne 27 druhov technológií a 17 remeselných postupov. Niektoré skulptúry pozostávajú až z päťdesiatich rozličných častí a prvkov, ktoré spoločne vytvárajú jedinečné zvukové súzvuky.

Labátove diela sú živými nástrojmi komunikácie medzi umelcom, priestorom a publikom. Ich zvuková podoba sa mení v závislosti od spôsobu interpretácie a interakcie s poslucháčom. Umelecký zážitok tak vzniká v prítomnom okamihu a zakaždým môže nadobudnúť inú podobu.

„Som očarený zvukmi vonkajšieho sveta, ale aj svojho vnútorného bytia. Verím, že potreba zachytiť, pochopiť a vysvetliť, ale predovšetkým zažiť a prežiť každý osobný tón, akord, harmóniu a krásu hudby, ako aj všetkého ostatného, čo tvorí náš svet, je človeku vrodená," hovorí umelec o svojom vzťahu k zvuku a tvorbe.

Samotný názov performancie Prelúdium naznačuje jej prípravný charakter. Prelúdium je krátka úvodná skladba alebo časť, ktorá predchádza rozsiahlejšiemu hudobnému dielu. Podľa autorovho vysvetlenia toto jeho Prelúdium je zároveň predohrou k ďalšiemu, rozsiahlejšiemu multimediálnemu projektu, ktorý plánuje uskutočniť 22. apríla 2027 pri príležitosti Dňa Zeme.

Ten je venovaný ochrane životného prostredia a podpore udržateľného spôsobu života. Aj tým autor naznačuje, že jeho tvorba presahuje hranice výtvarného a hudobného umenia a smeruje k širšiemu uvažovaniu o človeku, jeho vedomí a vzťahu k okolitému svetu.

V sprievodnom texte k performancii predstavil Prelúdium ako ambientnú umeleckú inštaláciu a syntézu zmyslov, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom hudobnej interpretácie a tvorivej improvizácie. Umelecký tvar pritom nie je nemenný – neustále pulzuje a mení sa v závislosti od vzájomného pôsobenia vedomia interpreta a pozorovateľa. V spoločnom okamihu súzvuku sa mení nielen zážitok účastníkov, ale aj ich vnímanie priestoru a času.

Štvrtkový program vyvrcholil koncertom na akustických skulptúrach. Ich neobyčajné zvuky sa spájali s autorovým spevom a recitáciou vlastnej poézie. Hudobná a slovná výpoveď vytvárali intenzívnu atmosféru, v ktorej sa umelec prihováral publiku nielen prostredníctvom tónov, ale aj myšlienok a osobného umeleckého posolstva.

Dôležitou súčasťou Labátovej tvorby je presvedčenie, že umenie dokáže sprostredkovať poznanie, ktoré sa nedá vyjadriť iba slovami. Jeho viacrozmerná umelecká výpoveď prekračuje tradičné hranice medzi hmotou a duchom. Socha, maľba, báseň i hudba podľa tohto chápania vyžarujú vlastnú energiu a vstupujú do vzájomných vzťahov s človekom a prostredím.

S jeho tvorbou úzko súvisí aj dlhodobý projekt Duchovno-materiálna ekológia vedomia a metamorfóza prostredia, ktorého začiatky siahajú do roku 1970. Autor v ňom zdôrazňuje význam rodiny, tradície a duchovných hodnôt a poukazuje na potrebu obnoviť kontakt človeka s vlastným vnútrom. Cestu k rovnováhe vidí v rozvoji vedomia, osobnej zodpovednosti a schopnosti človeka porozumieť sebe samému i svetu, ktorého je súčasťou.

„Každý človek má svoje vlastné súzvukové ladenie, svoj osobný akord. Udržať ducha a telo v harmonickej vibrácii je základom dobrej komunikácie so sebou samým i s okolím," zdôrazňuje umelec.

A na otázku ako sa cíti ako osemdesiatnik oslávenec pohotovo odpovedal, že lepšie ako keď mal štyridsať.

Záver podujatia patril aj symbolickému gestu voči Galérii Zuzky Medveďovej. Lucija Selaković Labátová, autorova manželka a predsedníčka Nadácie Vladimíra Labáta Rovneva, v mene autora a nadácie oficiálne darovala Múzeu vojvodinských Slovákov dva obrazy z jeho rozsiahlej maliarskej tvorby.

V sprievodnom liste darcovia vyjadrili presvedčenie, že obrazy na tomto mieste, v rodisku umelca a v blízkosti prostredia jeho najútlejšieho detstva, nájdu svoje dôstojné a zaslúžené miesto. Dar má osobitnú symboliku: diela sa vracajú do rodného mesta svojho autora a obohatia zbierku inštitúcie, ktorá uchováva a predstavuje výtvarné dedičstvo vojvodinských Slovákov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články