V dnešný deň 5. februára 1862 sa narodil Ján Kvačala – Petrovčan s najviac doktorátmi. Akademický titul PhDr. obhájil v Lipsku a ThDr. vo Viedni, kým čestné doktoráty mu udelili univerzity v Rige a Varšave. Slovenský historik a teológ Libor Bernát v knihe Z korešpondencie Jána Radomila Kvačalu s rodinou, ktorú vydal vlani na sklonku roka, uvádza, že Kvačala bol atypickou, špecifickou osobou, vymykajúcou sa komunite, v ktorej vyrastal, a od svojich rovesníkov sa odlišoval. Práve Báčsky Petrovec sformoval Jána Kvačalu ako národne „zakoreneného", religiózne ukotveného stúpenca evanjelickej a.v. cirkvi a „konzervatívneho" človeka. Publikácia je najnovším a zároveň najrozsiahlejším zväzkom zo série šiestich kníh korešpondencie Jána Radomila Kvačalu, ktoré na vydanie pripravil Libor Bernát.
Kniha má 700 strán a na str. 694 zverejnená je fotografia maľby murálu v Petrovci, kde Adela Greisingerová Kubányová a Ľudmila Kvačalová pijú kávu. V texte pod čiarou sa uvádza zdroj: www.kulpin.net.
Z tejto knihy vyberáme úlomky z listu Ľudmily Kvačalovej bratovi Jánovi Kvačalovi písaného v decembri 1931:
„Drahý brat Janko.
Blížia sa Vianoce, preto sa ponáhľam, aby som Ti zavinšovala Boh Ti daj zdravia, sily a spokojnosti! Podobne aj k novému roku Ti prajem šťastlivý a veselý nový rok!
... My sa len tak máme, ako čo sa teraz ľudia v tejto kríze mávajú. Nám ešte dosiaľ z penzie nestiahli, ale čakáme, že aj na nás príde rad...
U nás je teraz po smrti biskupa otázka? Kto bude biskup? Náš Štarke by chcel byť a my Petrovčania by sme sa tiež chválili, že sme rezidencia. Ale počujeme i keď, či istého, že aj Klobušický by chcel byť, potom Janiš, Godrov švagor. Ako vidíš kandidátov dosť. Ale najinteresantnejší je Turčan kysáčsky, ten hovorí ľuďom, že je on najsúcejší na biskupa, lebo že bol aj na konferencii, myslím v Koppenhagene a že vraj aj francúzsky vie hovoriť, ale že ho vraj druhí farári nechcú."
O knihe Z korešpondencie Jána Radomila Kvačalu s rodinou prof. Dr. Marína Šimáková Speváková napísala, že publikácia sprístupňuje rozsiahly písomný styk Jána Radomila Kvačalu, pedagóga, komeniológa a evanjelického farára pochádzajúceho z Báčskeho Petrovca, s členmi jeho rodiny. Ide o edične spracovaný súbor viac než päťsto listov, ktoré predstavujú cenný prameň k osobným i kultúrno-historickým súvislostiam doby. „Autor uvádza korešpondenciu obsiahlou štúdiou Ján Kvačala a rodina, v ktorej približuje rodinné zázemie, vzťahy s otcom Jánom Kvačalom st. a matkou Teréziou Godrovou, ako aj jednotlivé etapy Kvačalovho života – od štúdií na Evanjelickej teologickej akadémii v Prešporku, cez pobyty v Lipsku, Dorpate a Martine až po bratislavské obdobie."
Podľa profesorky Šimákovej Spevákovej samotná korešpondencia, pochádzajúca z Báčskeho Petrovca, Bingule a USA, je doplnená vysvetlivkami k početným lokalizmom a dobovým reáliám. „Odhaľuje sa tak mikrosvet jednej rodiny, ale aj širší kontext vojvodinského prostredia a jeho jazykovo-kultúrna špecifickosť."
Osobnosti Jána Radomila Kvačalu sa u nás venoval najmä prof. Dr. Zoroslav Spevák a jeho štúdia Recepcia osobnosti a diela Dr. Jána Kvačalu v periodikách juhoslovanských Slovákov v prvej polovici 20. storočia je zverejnená v elektronickom zborníku Slovakistické výskumy (Filozofická fakulta, 2021): https://digitalna.ff.uns.ac.rs/sadrzaj/2021/978-86-6065-645-4
„V Báčskom Petrovci jeho pamiatku pripomína pamätná tabuľa na mieste rodného domu, Kvačalova ulica i hrobky jeho matky Terézie Kvačalovej, rod. Godrovej, a sestry Ľudmily Kvačalovej na miestnom cintoríne. Hrob Jána Radomila Kvačalu sa nachádza na bratislavskom cintoríne pod Kozou bránou." Uvádza prof. Dr. Marína Šimáková Speváková.
Rukopis knihy Z korešpondencie Jána Radomila Kvačalu s rodinou odborne posúdil prof. Dr. Zoroslav Spevák, ktorý, ako sa v publikácii uvádza, sprístupnil aj viaceré fotografie, sprostredkoval autorovi prístup k matrike Evanjelickej cirkvi v Báčskom Petrovci a pomohol s výkladom významných vojvodinských jazykových a kultúrnych reálií.
O ďalších knihách Kvačalovej korešpondencie, ktoré na vydanie pripravil Libor Bernát TU: https://www.kulpin.net/o-kulpine/spolky-a-kluby/sachovy-klub-kulpin/22-aktuality/aktuality/12760-jan-kvacala-petrovcan-s-najviac-doktoratmi-na-ktoreho-sa-zabuda
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)