Rozprávka „Škaredé káčatko" od Hansa Christiana Andersena rozpráva príbeh o labuti, ktorého chceli vylúčiť z rodiny z dôvodu jeho vnímanej neatraktívnosti. Na svoju radosť (a na prekvapenie ostatných) dospieva v pôvabnú labuť, najkrajšieho vtáka zo všetkých. Jeden pár týchto krásnych vtákov už niekoľko rokov hniezdi na kulpínskom kanáli. V týchto dňoch je ich krása vo výraznom kontraste s kanálovou znečistenou vodou. Pravidelné, každoročné letné znečistenie kanála sa nám, žiaľ, každoročne „vracia" a kanál sa stále viac „stráca" v húštine vodnej zelene.
Tohtoročné zábery
Vlani v marci
Labute sa zvyčajne pária raz za život, aj keď niekedy dôjde najmä po zlyhaní hniezdenia k „rozvodu" a ak partner uhynie, zvyšná labuť sa pripojí k druhej. Počet vajec v každej znáške sa pohybuje od troch do ôsmich.
Počas svadobných hier plávajú spolu s ohnutým krkom a nadvihnutými krídlami, samec ponára hlavu do vody a špliecha na seba vodu. Na 1 - 9 zelenkastých vajciach sedí iba samica. Samec stráži a keď sa samica vzdiali a zakryje vajcia páperím, samec si sadá na hniezdo. Nezohrieva však vajcia, lebo ich ani neodkryje. Inkubácia trvá 35 dní. Po vyliahnutí a obschnutí sa mláďatá pripoja k rodičom a plávajú s nimi. Večer sa vracajú na hniezdo a cez deň hľadajú úkryt pod krídlami a na chrbte samice.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)