Chudobnejší sme o ďalšieho nášho veľkého Slováka. Vo veku 82 rokov sa z časnosti do večnosti vydal akademický maliar Milan Súdi. Po troch rokoch samoty sa pobral za manželkou Vierou Fajndovićovou Súdiovou, tiež akademickou maliarkou. Milan Súdi sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči. Žil v rodisku, kde mal aj ateliér a kde trávil chvíle pokoja a tvoril. V minulosti najprv blúdil svetom. Istý čas sa oduševňoval s medicínou, ktorú začal študovať. Neskôr sa predsa rozhodol pre umenie. Vyškolil sa v Bratislave, pracoval ako profesor výtvarnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a potom 25 rokov strávil v Novosadskom rozhlase, odkiaľ odišiel do dôchodku. Umenie a farebná pestrosť myšlienok mu zaiste dopomohli stať sa majstrom rozhlasových reportáží. Aj na dôchodku maľoval, experimentoval v nových cykloch. Hovoril, že nevie koľko bude žiť, vie však to, že tvoriť bude do posledného dychu. Keďže umelci neumierajú, ale žijú so svojimi obrazmi, nech teda aj ďalej tvorí v nebeských sférach.
Ako maliar Milan Súdi bol majstrom farby. Okrem krajinomaľby, figurálne kompozície v nekonvenčnom význame boli dominantami v jeho maľovaní. Celé prvé tvorivé obdobie Milana Súdiho sa zakladalo na koncepte tónového maliarstva tmavej „gamy". Okrem krajinomaľby prejavil záujem aj o figurálne kompozície v nekonvenčnom význame. Dlhé obdobie boli jeho diela inšpirované scénickým umením – divadlom a baletom – a na nich spájal figúru, ktorá je niekedy jasne a niekedy iba náznakovo podaná, s abstraktno-expresionistickými zložkami maľby a prvkami geometrickej abstrakcie. V posledných rokoch častejšie znázorňoval vlastné chvíľkové pocity a pochmúrnu paletu z prvého tvorivého obdobia vystriedali pestré a živé farby. Poznamenal výtvarný kritik Vladimír Valentík, prihovárajúc sa v roku 2018 na vernisáži Súdiho výstavy. Bola to jedna z jeho posledných samostatných výstav.
Vlani mal ešte jednu výstavu, ktorú mu usporiadali pri príležitosti prezentácie výtvarnej monografie SÚDI – maliarska tvorba. Autorom knihy je Vladimír Valentík, autorom fotografií Michal Madacký a redaktorom vydania Ladislav Čáni. Po Milanovi Súdimu nám teda zostalo aj písané slovo a reprodukcie jeho obrazov na papieri.
Súdiho maliarske dielo, ktoré vznikalo pol storočia, je trvalou hodnotou slovenskej kultúry v Srbsku.
Pohrebná rozlúčka s Milanom Súdim bude dnes 27. augusta 2024 o 16,00 h v Kysáči.
Česť jeho pamiatke!
O diele Milana Súdiho viac TU:
http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/4686-sviei-sedemdesiatnik-milan-sudi
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)