Gróf Rudolf Chotek st. sa narodil 12. februára 1822 v Miláne a zomrel 3. decembra 1903 počas návštevy svojho rozsiahleho a hospodársky veľmi vyspelého panstva vo Futogu. K panstvu Futog patrili osady Starý Futog, Nový Futog, Begeč, Hložany, Petrovec, Kysáč a Rumenka. Osobitným panstvom bol Čerević a k nemu patriaci Neštin a Banoštor. Išlo tu približne o 30.000 k.j. pozemkov. O vysokej vyspelosti panstva svedčí údaj spred 140 rokov, podľa ktorého bol gróf Chotek v roku 1885 v Pešti na Krajinskej výstave úspechov (Zemaljska izložba dostignuća) vyznamenaný ako pokrokový výrobca. O Chotekovcoch a Futockom panstve nedávno vyšla kniha autorov Jána Kišgeciho a Kataríny Pucovskej.
O knihe Chotekovci a Futocké panstvo viac TU: https://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/12490-chotekovci-a-futocke-panstvo
Vykopaním kanálu cez chotár Demishfalva v roku 1872 sa umožnil hospodársky rozvoj panstva, rovnako tak rozvoj umožnila aj výstavba kamennej cesty, tzv. kaldrmy na relácii Nový Sad – Palanka a tiež železnice Nový Sad – Sombor. Zavlažovací systém umožnil pestovanie ryže, ktorá v roku 1894 zaberala plochu 10 kj a ktorej kvalita bola vcelku uspokojivá. Veľkú futockú administratívu a hospodárstvo riadil agronóm, riaditeľ. Organizácia správy sa realizovala centrálne a pobočkami. Ústredie sídlilo v budove Veliki Dvor oproti pravoslávnemu kostolu, ktorého správa v roku 1938 odkúpila a zbúrala túto budovu. (S. Bogdanović, Monografia Futog, s. 76). Ústredie malo riaditeľa, pokladníka a účtovníctvo. Technické oddelenia boli odborové: poľnohospodárstvo, lesníctvo, záhradníctvo a spracovanie. Poľnohospodárstvo bolo rozdelené do 8 oblastí, plus žrebčín ( M. Šovljakov: Varoš Futog)
Rodina Chotekovcov z Chotkova a Vojnína (de Chotkow et Wognin) oficiálne získala panstvo Futak a Čerević v roku 1853. V ich vlastníctve sa Futocké panstvo nachádzalo až 69 rokov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)