História Kulpína

Petrovské gymnázium – slovenský ostrov v diaspóre (1934/35)

V polovici tridsiatych rokov minulého storočia bolo štátne reálne gymnázium v Petrovci jedinečným ústavom svojho druhu v celej slovenskej diaspóre. Ako uvádza Sborník Spolku Profesorov Slovákov z roku 1935–1936, školu možno označiť za „európsky unikát" – nielen preto, že umožňovala slovenským deťom v Báčke študovať v materinskom jazyku, ale aj preto, že spájala dve kultúrne prostredia – slovenské a srbské. Hoci ústav pôsobil v oblasti s výraznou slovenskou prítomnosťou, výučba nebola výhradne slovenská. Vtedajší „jazykový utrakvizmus", ako ho nazývala dobová správa, naznačoval postupné posilňovanie srbského jazyka na úkor slovenčiny. Napriek tomu gymnázium zohrávalo neoceniteľnú úlohu – umožňovalo žiakom učiť sa „mluvnici" a literatúre materinskej reči a udržiavať živé puto so slovenskou kultúrou.

 

Petrovské gymnázium – slovenský ostrov v diaspóre (1934/35)

 

Petrovské gymnázium – slovenský ostrov v diaspóre (1934/35)

 

Profesorský zbor tvorilo 22 členov, z ktorých iba deväť bolo Slovákov: riaditeľ Miloš Rapoš, dr. Andrej Sirácky, Ivan Križan, dr. M. Topoľský, inž. Ľ. Slaný, dr. J. Šuster, G. Babylon, J. Čajak a Ľ. Profantová. Ostatní profesori boli Srbi a Chorváti.

Správa školy za školský rok 1934/35 zachytáva množstvo detailov o organizácii a živote ústavu. Na gymnáziu pôsobilo spolu osem vyškolených profesorov, jeden učiteľ telocviku, traja suplenti a niekoľko zmluvných či výpomocných učiteľov – medzi nimi štyria Slováci.

Zaujímavosťou je, že rodičovské združenie „jestvovalo len na papieri", zatiaľ čo žiacka aktivita bola pomerne bohatá – pôsobilo až sedem spolkov, hoci ich členstvo sa často prekrývalo. Škola mala aj základinu pre zdravotnú ochranu žiakov a základinu pre chudobných, čo svedčí o sociálnej zodpovednosti ústavu.

Finančné podmienky však boli skromné: školné prinieslo iba 27 425 dinárov, z ktorých len malá časť mohla byť použitá na učebné pomôcky. Na tie sa vybralo 3 823 dinárov – suma, ktorá sotva stačila na základné potreby. Významnú pomoc preto predstavovali knižné dary z Československa, ktoré prichádzali od ministerstva školstva, niektorých škôl a banskej správy v Novom Sade. Zoznam učebníc prezrádza, že len niektoré z nich boli slovenské alebo české – používali sa výlučne pre žiakov slovenskej či českej národnosti.

Na konci školského roka 1934/35 navštevovalo gymnázium 241 žiakov – 161 chlapcov a 80 dievčat. Priemerne bolo v triede 25 žiakov, čo umožňovalo individuálnejší prístup k vyučovaniu. Úspešnosť bola primeraná: 8,7 % žiakov ukončilo ročník s výborným prospechom, 27,7 % s chválitebným, 28,8 % s dobrým, 25,1 % malo opravné skúšky a 9,6 % prepadlo.

Dobová výročná správa, z ktorej Sborník Spolku Profesorov Slovákov čerpal, bola podľa hodnotenia autorov „veľmi pečlivo zostavená", no slovenského textu v nej bolo „pramálo". Aj to je svedectvom o kultúrnych zápasoch, ktoré slovenské školstvo v Juhoslávii v tom čase podstupovalo – o zápasoch medzi asimiláciou a zachovaním národnej identity.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články