História Kulpína

Andrej Ferko – storočnica narodenia

Básnik a lekár Dr. Andrej Ferko sa narodil 22. novembra 1925 v Kysáči. Do základnej školy chodil v rodisku (1932 – 1936), päť tried gymnázia vychodil v Báčskom Petrovci (1936 – 1941) a šiestu na srbskom gymnáziu v Novom Sade (1941 – 1942). V Novom Sade sa stal ilegálnym členom národnooslobodzovacieho hnutia, preto bol okupačnými vrchnosťami v novembri 1942 zatknutý a väznený do mája 1943 v Pešti. Jeden rok bol doma, lebo mu okupanti zakázali študovať, zato však pokračoval v ilegálnej práci ako jeden z organizátorov mládežníckeho hnutia v Kysáči. Udržiaval stále styky s Novosadským partizánskym oddielom, ku ktorému sa aj pripojil v lete 1944. V jednej zrážke s maďarskými žandármi (v noci z 31. júla na 1. augusta 1944) bol zranený, zatknutý a v Segedíne odsúdený na smrť. Tento výrok však podľa maďarských zákonov nemohol byť uskutočnený (lebo Ferko vtedy ešte nebol plnoletý), takže už v apríli 1945 sa náš básnik vracia z koncentračného tábora Szombathely domov. Pokračoval potom v gymnaziálnych štúdiách v Petrovci, kde roku 1946 aj zmaturoval. Medicínu skončil roku 1954 na Belehradskej univerzite. Od roku 1956 až po odchod do dôchodku (1985) pôsobil ako lekár v Petrovci.

 

Andrej Ferko zmaturoval v Petrovci roku 1946 (foto Miluša Snidová Miškovićová)

 

Andrej Ferko zmaturoval v Petrovci roku 1946 (foto Miluša Snidová Miškovićová)

 

Andrej Ferko (v strednom rade druhý sprava) a vedľa neho jeho budúca manželka Mária Stupavská

 

Andrej Ferko (v strednom rade druhý sprava) a vedľa neho jeho budúca manželka Mária Stupavská

 

Rok 1964, personál petrovskej zdravotnej stanice. V hornom rade lekári: Andrej Ferko, Oľga Dubovská, Antónia Kriváková a Samuel Krivák. V dolnom rade zdravotné sestričky: Zuzana Šimová, Anna Šusterová, Katarína Srnková a Anna Liptáková.

 

Rok 1964, personál petrovskej zdravotnej stanice. V hornom rade lekári: Andrej Ferko, Oľga Dubovská, Antónia Kriváková a Samuel Krivák. V dolnom rade zdravotné sestričky: Zuzana Šimová, Anna Šusterová, Katarína Srnková a Anna Liptáková.

 

V Báčskom Petrovci v roku 2010: Michal Ďuga, Víťazoslav Hronec, Andrej Ferko a Vladimír Valentík. Pri príležitosti 85. narodenín Andreja Ferka mu SVC vydal knihu Od prózy k básňam, ktorú zostavil Víťazoslav Hronec.

 

V Báčskom Petrovci v roku 2010: Michal Ďuga, Víťazoslav Hronec, Andrej Ferko a Vladimír Valentík. Pri príležitosti 85. narodenín Andreja Ferka mu SVC vydal knihu Od prózy k básňam, ktorú zostavil Víťazoslav Hronec.

 

Andrej Ferko je pochovaný s manželkou Máriou na petrovskom cintoríne

 

Andrej Ferko je pochovaný s manželkou Máriou na petrovskom cintoríne

 

Spisovateľov vnuk Andrej Hodolič bol v roku 2024 vymenovaný za honorárneho konzula Slovenskej republiky v Srbsku. Konzulárny úrad sídli v Báčskom Petrovci, v niekdajšom dome spisovateľa Andreja Ferka.

 

Spisovateľov vnuk Andrej Hodolič bol v roku 2024 vymenovaný za honorárneho konzula Slovenskej republiky v Srbsku. Konzulárny úrad sídli v Báčskom Petrovci, v niekdajšom dome spisovateľa Andreja Ferka.

 

Roku 1963 dostal Cenu Vydavateľstva Obzor za knihu Okovaná krv, roku 1985 Októbrovú cenu Báčskopetrovskej obce a roku 1995 Cenu Spolku vojvodinských slovakistov „za vynikajúci prínos k rozvoju slovakistickej činnosti". Bol členom Spolku spisovateľov Vojvodiny a čestným členom Matice slovenskej v Srbku. V rokoch 1969 – 1973 bol poslancom v sociálno-zdravotnej rade Zhromaždenia Srbska. Zomrel 20. júla 2011.

Pýtam sa sokolov

Hej, sokoly ľahkokrídle,
striel snov mojich zbrojnoši,
či vás v spitej honbe k métam
závrat výšky neplaší?

Čí vás hreje teplo hniezda,
keď tavíte mrazov lesť,
či ste v hviezdnom prachu našli
nedostižnú ratolesť?

Kiežby s vami strhol putá,
zhasil túžby odveké,
smädným prstom nepokoja
hladkal hviezdy ďaleké.

Či aj výška nekryje tmou
bodľač, čo sa zle pomstí,
či aj vrchol zotkaný je
z každodenných radostí?

Obe dcéry Andreja Ferka: Jarmila Hodoličová a Jasna Potranová ako i zaťovia, vnúčatá a pravnúčatá hrdo zachovávali a zachovávajú slovenskú národnostnú identitu. Jeho pravnučka Lenka Hodoličová získala v roku 2024 I. cenu v kategórii základných škôl na V. ročníku literárnej súťaže Dolnozemské zlaté pero, súťaž vypisuje Spolok Slovákov z Bulharska. Písala o svojom prastarom otcovi Andrejovi Ferkovi. Uvádzame úryvok: Mal len 16 rokov, keď odišiel „do vojny", pripojil sa k partizánom, no v roku 1942 bol lapený a zatknutý v žalári v Pešti, a tam bol zadržaný do mája 1943, pričom ho našťastie otec vyslobodil tak, že podplatil Hortiho. Horti ho vyslobodil a prastarý otec sa vrátil do Kysáča. Čert mu nedal pokoja a znovu sa zapojil do Partizánskeho oddielu, žandári ho prepadli v noci, keď išiel do Partizánskej základne vedľa Kysáča. Jedného bojovníka zabili, jeho kamaráta Pavla Kardelisa a môjho pradeda zranili do kolena a taký zranený sa sám odtiahol do dediny a v jednom dvore sa schoval pod stoh slamy na sklonku dňa. Ráno gazda, ktorý sa o tom dozvedel od zradných ľudí, priviedol žandárov a odviedli ho do žalára do Segedína, kde mal byť nad ním vykonaný trest smrti. V tom čase Rusi bombardovali Segedín, a tak zajatci našťastie utiekli. Vychudnutý a vyčerpaný z mnohých trestov, ktoré tam zažil, ako napríklad naťahovanie na hlavu vrece z látky, ktorá ho dusila, vrátil sa domov do rodného Kysáča, kde ho rodičia a brat s príjemným prekvapením privítali a postupne ho zotavovali. Po všetkom tom, čo sa mu "nastávalo", mal veľké duševné a fyzické následky, guľka zo zbrane mu zostala navždy v kolene, ale aj ďalej "naveky" mal úsmev na tvári.

 

Z knihy Kataríny Pucovskej Cez prizmu petrovského gymnázia (2024)

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články