Felix Kutlík, 180 rokov od narodenia

Podrobnosti

Uverejnené 28. 03. 2023

V dnešný deň pred 180 rokmi (28. marca 1843) sa v Torontalskom Sv. Mikuláši (Rumunsko, Sinnicolau Mare) narodil Felix Kutlík, prozaik, publicista a evanjelický farár. Študoval: v Sarvaši, Štiavnicl, vo Viedni a v Rostoku. Kaplánom bol vo Fazekas-Varšande a v Petrovci, odkiaľ prešiel za farára do Silbašu a potom do Kulpína. Zomrel 30. júna 1890 v Kulpíne a pochovaný je na kulpínskom cintoríne. Písal prózu s juhoslovanskou tematikou. Diela: Stratený syn – divadelná hra v troch dejstvách; Hajdúchova smrť – poviedka z bosniackého života pod Turkami; Lazar – povesť z hercegovského života; V Belehrade – besiedka o srbskej národnej slávnosti a poviedka Marko. Považujú ho za prvého prozaika z radu dolnozemských Slovákov. Vlastným nákladom vydal r. 1888 asi prvú slovenskú knihu na Dolnej zemi Báč-sriemski Slováci. Knižočku vytlačil Jozef Krištofek v Nemeckej Palánke (dnešná Báčska Palanka).

Portrét Felixa Kutlíka namaľoval Michal Hasík

Portrét Felixa Kutlík autora akademického maliara Pavla Popa

Kutlíkovci (foto Samuel Čelovský: Mladosť Félixa Kutlíka)

Z kulpínskej matriky: 17. septembra 1883 sa Kutlíkovcom narodil syn Felix, krstnými rodičmi mu bol petrovský farár Juraj Mrva s manželkou

Do Petrovca Felix Kutlík prvýkrát prišiel roku 1870, kde pracoval ako kaplán po boku petrovského farára Juraja Mrvu. Významnou udalosťou v živote národovca Felixa Kutlíka bola tá, keď 28. júna 1874 bol jednohlasne zvolený za farára v Silbaši. Rýchlo po príchode napísal rukopis pod názvom Dejiny Cirkve a. v. Silbašskej. Neskoršie od roku 1876 bol farárom v Kulpíne kde prežil aj obdobie zrelosti.

Náš popredný historik a literárny historik, rodák z Kulpína Samuel Čelovský roku 1974 na Katedre československých dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského obhájil diplomovú prácu Život a dielo Félixa Kutlíka do roku 1875 a v nasledujúcich rokoch pokračoval vo výskume a obhájil dizertačnú prácu Mladosť Félixa Kutlíka v kontexte slovenskej kultúry vo Vojvodine. Postupne vznikali štúdie: Denník Félixa Kutlíka z rokov 1872 – 1877, O cestopisoch Félixa Kutlíka, Prehľad publicistickej a literárnej tvorby Félixa Kutlíka v rokoch 1867 – 1877, Kulpínska kronika Félixa Kutlíka z rokov 1876 – 1890, Listy Félixa Kutlíka Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi, Divadelné pôsobenie Félixa Kutlíka v Petrovci... Z monografickej štúdie Pôvod, štúdiá a prvé pôsobisko Félixa Kutlíka sa dozvedáme, že Kutlík bol ctiteľom Jána Kollára a Ľudovíta Štúra. Obsiahla monografia Mladosť Félixa Kutlíka Dr. Samuela Čelovského vyšla tlačou roku 1982.

Kutlík písaval články cirkevného obsahu, písal do Národných novín (1873), do Obzora (1870-72), ešte pred nimi do Pešťbudínskych vedomostí. V Cirkevných listoch (1889) má článok Z dejín dolnozemských Slovákov. Písal i beletriu, v Orle (1870—77) vychádzali jeho novely zo srbského a bulharského života. Felix Kutlík si viedol denník, ktorý zostal v rukopise. Úryvky z neho uverejnil jeho syn, tiež Felix, v Dejinách Kutlíkovcov.

Hrobka Felixa Kutlíka na kulpínskom cintoríne

Literárne diela Felixa Kutlíka si možno prečítať na http://zlatyfond.sme.sk/autor/190/Felix-Kutlik

Katarína Pucovská

Twitter