Knižnica v Kulpíne

Dvadsať rokov Klubu Kulpínčanov

Ešte pred dvadsaťročím sme tuná žili usporiadanejšie, krajšie, dôstojnejšie, mali sme plány, ideály, chceli sme budovať krajšie zajtra a neželeli sme chrbty podkladať za prosperitu svojho prostredia. Tak dňa 11. marca 2006 bolo založené mimovládne neziskové združenie Klub Kulpínčanov, organizácia, ktorá vznikla s cieľom spájať rodákov a priateľov Kulpína žijúcich doma i v zahraničí a podporovať rozvoj tejto osady. Avšak, v súčasnosti činnosť Klubu úplne zamrela, podobne ako aj činnosť niektorých ďalších spolkov a združení. To však ani veľmi neprekvapuje, keďže už takmer každá iniciatíva zorganizovať v Kulpíne nejaký program naráža na problém: A kde ho usporiadať? Kulpínsky kaštieľ už dlhšie nepatrí Kulpínčanom, Dom kultúry si vyžaduje súrnu rekonštrukciu a je zavretý pre verejnosť, pre verejné podujatia sú najčastejšie zavreté aj dvere hlavnej budovy základnej školy, budova niekdajšieho tzv. obecného domu v strede dediny je v úbohom stave, rovnako ako aj Brankovićov dom. Tak Kulpín, so svojimi bohatými dejinami, ktorý sa mohol stať malými Sriemskymi Karlovcami, – čo mali na mysli aj členovia Klubu Kulpínčanov – smutne upáda.

 

Dvadsať rokov Klubu Kulpínčanov

 

Dvadsať rokov Klubu Kulpínčanov

 

Dvadsať rokov Klubu Kulpínčanov

 

Dvadsať rokov Klubu Kulpínčanov

 

Dvadsať rokov Klubu Kulpínčanov

 

Dvadsať rokov Klubu Kulpínčanov

 

Dvadsať rokov Klubu Kulpínčanov

 

Ustanovujúce zhromaždenie Klubu Kulpínčanov sa konalo 11. marca 2006. Iniciátorom a nositeľom myšlienky založenia takéhoto združenia bol kulpínsky profesor dejín Todor Radanov, ktorý dlhodobo poukazoval na potrebu organizovaného združovania ľudí s blízkym vzťahom ku Kulpínu. Na zakladajúcom zhromaždení bola zvolená sedemčlenná správna rada a za predsedu klubu zvolili dipl. ing. Pavla Zimu. Správna rada sa odvtedy stretávala pravidelne každý prvý štvrtok v mesiaci v priestoroch Miestneho spoločenstva Kulpín, keďže klub nemal vlastné miestnosti.

Klub Kulpínčanov bol od začiatku koncipovaný ako otvorená organizácia, nie elitné združenie, ale platforma prístupná všetkým, ktorí majú k osade blízky vzťah. Jeho cieľom bolo zasadzovať sa za prosperitu Kulpína, podporovať jeho rozvoj a afirmovať jeho historické, kultúrne i hospodárske hodnoty. Ciele organizácie boli definované v štatúte a práca bola rozdelená do viacerých sekcií.

Kultúrnu sekciu viedli profesor Todor Radanov a Pavel Gaža. Sekciu pre ochranu životného prostredia mala na starosti Dr. Miroslava Govorčinová, ktorá upozorňovala na potrebu riešenia komunálnych otázok, úpravy jarkov, budovania modernej depónie, ozeleňovania verejných plôch či starostlivosti o pravoslávny a evanjelický cintorín. Poukazovala aj na potrebu presunu benzínovej pumpy zo stredu osady na jej okraj a na boj proti nebezpečnej burine – ambrózii.

Hospodársku sekciu viedla Evica Marinkovićová a komunálnu Miloš Vlaov. Ich prioritou bolo zlepšovanie hospodárskej infraštruktúry a riešenie komunálnych otázok v osade. Členom správnej rady bol aj Dr. Ján Kišgeci ako zástupca Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne. Každá zo sekcií mala vypracovaný vlastný plán práce a členovia podporovali činnosť klubu predovšetkým svojím entuziazmom. Financovanie združenia bolo spočiatku zabezpečené najmä z členského príspevku, ktorý predstavoval 300 dinárov ročne, a pomoc poskytovalo aj Miestne spoločenstvo Kulpín.

Jednou z prvých iniciatív klubu bolo pripomenutie dátumu založenia osady. Keďže Kulpín vznikol 10. júla 1745, členovia klubu navrhli, aby sa tento deň stal oficiálnym Dňom Kulpína. Tento návrh podporila začiatkom roku 2009 Rada Miestneho spoločenstva a Kulpín tak získal svoje oficiálne sviatočné dni.

Počas rokov svojej aktívnej činnosti Klub Kulpínčanov organizoval početné kultúrne a spoločenské podujatia – literárne večery, slávnostné akadémie i humanitárne akcie. Jedným z najvýznamnejších a najviditeľnejších projektov združenia sa stala Aleja velikánov v parku pred Dunđerskovým kaštieľom.

Práve na podnet Klubu Kulpínčanov a jeho predsedu Pavla Zimu tu postupne vyrástla séria búst významných osobností spojených s dejinami Kulpína. V rokoch 2010 až 2017 tu boli odhalené busty generála Đorđeho Stratimirovića, básnika Janka Kráľa, politika Milana Hodžu, architekta Michala Milana Harminca, spisovateľa Pavla Jozefa Šafárika, metropolitu Stefana Stratimirovića, patriarchu Georgija Brankovića, Lenky Dunđerskej, básnika Lazu Kostića a členov rodiny Dunđerských – Đorđeho a Lazara. Aleja velikánov sa tak stala významným pamätným miestom pripomínajúcim osobnosti, ktoré formovali dejiny tejto osady i širšieho regiónu.

Klub Kulpínčanov počas svojej činnosti vydal aj niekoľko publikácií a knižočiek venovaných miestnej histórii a osobnostiam, čím prispel k zachovaniu historickej pamäti Kulpína.

 

Katarína Pucovská
Foto: Martin Pucovský

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články