Knižnica v Kulpíne

K 200-ročnici narodenia Viliama Paulínyho-Tótha

Viliam Paulíny-Tóth, spisovateľ, novinár, redaktor, politik a podpredseda Matice slovenskej v povedomí vojvodinských Slovákov zostal ako slovenský poslanec v Uhorskom parlamente zvolený v Kulpínskom volebnom okrese. Narodil sa v Senici 3. júna 1826 z otca Fridricha Viliama Paulínyho, ev. farára, a matky Kristíny, rod. Dedinskej. V rokoch 1838 – 1846 študoval na Ev. gymnáziu v Modre a na Ev. lýceu v Bratislave. Po ukončení štúdia pôsobil ako vychovávateľ v šľachtických rodinách v Kovine (Vojvodina) a v Horných Príbelciach na Slovensku. Od roku 1850 pôsobil ako štátny úradník, vydával časopisy Černokňažník a Sokol.
Ako spisovateľ a básnik prikláňal sa k romantizmu. Mimoriadne je významný aj jeho podiel na založení a rozvoji Matice slovenskej. Okrem toho Viliam Paulíny-Tóth bol i členom Učenej srbskej spoločnosti v Belehrade a členom Matice srbskej v Novom Sade.

 

Viliam Paulíny – Tóth, prvý podpredseda Matice slovenskej, čestný člen Matice srbskej, čestný člen Srbskej učenej spoločnosti v Belehrade, poslanec kulpínskeho okresu

 

Viliam Paulíny – Tóth, prvý podpredseda Matice slovenskej, čestný člen Matice srbskej, čestný člen Srbskej učenej spoločnosti v Belehrade, poslanec kulpínskeho okresu

 

V prospech ev. gymnásiuma v T. S. Martine, vydali slovenskí voliči kulpínskeho okresu

 

V prospech ev. gymnásiuma v T. S. Martine, vydali slovenskí voliči kulpínskeho okresu

 

Parte z roku 1877

 

Parte z roku 1877

 

Viliam Paulíny-Tóth bol 18. marca 1869 v Kulpínskom volebnom okrese zvolený za poslanca do Uhorského parlamentu. Kulpínsky volebný okres zahŕňal voličov z nasledujúcich osídlení: z Petrovca, ktorý mal naviac prihlásených voličov, Kulpína, Buľkesu (dnes Maglić), Hložian, Starého Futogu, Nového Futogu, Starého Kiru (dnes Zmajevo), Šovy (dnes Ravno Selo), Číby (dnes Čelarevo), Begeča, Rumenky, Kysáča, Despotova a Svätého Ivana.

Od roku 1867 vládnucou bola Deákova strana a v opozícii jej boli krajná ľavica a strana ľavého stredu K. Tiszu, za ktorú Viliam Paulíny-Tóth kandidoval na návrh slovenských, srbských a nemeckých voličov. Porada strednoľavicovej strany Kulpínskeho volebného okresu sa konala 21. januára 1869 v Petrovci a na nej petrovský farár Juraj Mrva navrhol Viliama Paulínyho-Tótha na kandidáta. Paulíny návrh prijal a vydal sa na cestu ešte 28. februára 1869. Do Nového Sadu pricestoval z Pešti loďou. V Novom Sade ho s nadšením privítali Srbi a zoznámil sa aj s profesorom gymnázia a spisovateľom Jozefom Podhradským. Kortešačka začala 6. marca 1869. Viliam Paulíny-Tóth v sprievode Svetozara Miletiča navštívil najprv Rumenku, potom nasledovali Kysáč a Petrovec, kde Tótha vítali farár Mrva a učitelia Bukva, Kvačala a Lehotský, s hudbou, spevom a streľbou z mažiarov. Petrovská mládež mu pripravila fakľový sprievod.

V pondelok 9. marca Paulíny bol v Kulpíne, kde ho vítal farár Koléni. Paulíny v Kulpíne hovoril po slovensky a po srbsky. V nasledujúci deň hovoril po nemecky v Buľkesi a večer petrovskí divadelní ochotníci na Paulínyho počesť zahrali divadelné predstavenie Štyri stráže. Paulíny navštívil Hložany 11. marca. Potom nasledovali Číb a Begeč. V rámci predvolebnej kampane absolvoval ešte šesť prostredí. Voľby 18. marca trvali celý deň. V Petrovci sa už o piatej ráno po uliciach bubnovalo a po bohoslužbách voliči sa vydali na cestu do Kulpína.

Voľby prebiehali dôstojne. Z možných 1888 voličov na voľbách sa zúčastnilo 1376. Paulíny dostal 861 (63 %) hlasov a Deákov kandidát dostal 506 (37 %) hlasov. Tak sa Viliam Paulíny-Tóth stal poslancom v Uhorskom sneme do roku 1872.

Valiam Paulíny-Tóth zomrel v Martine 6. mája 1877.

 

Úryvok z knihy Kataríny Pucovskej: Veľkí ľudia malého Kulpína

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články