Namiesto kytice na jej hrob, dnes kladieme na stránku kvetinové zátišia našej prvej akademickej maliarky z radov vojvodinských Slovákov Zuzky Medveďovej. Urna s jej popolom bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Jej umelecké dielo v Petrovci ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej.
Kvetinové zátišia Zuzky Medveďovej
Zuzka Medveďová sa narodila roku 1897 v Báčskom Petrovci v sedliackej rodine. Po prvýkrát sa ako výtvarníčka predstavila verejnosti 28. augusta roku 1919 v Petrovci na prvých Slovenských národných slávnostiach. Vedľa svojich obrazov hrdo stála oblečená v petrovskom sviatočnom kroji. Svojím plodným dielom zanechala hlbokú stopu v umeleckom cítení vojvodinských Slovákov a jej výtvarné dielo predstavuje trvalý monument slovenskému vojvodinskému cíteniu. Venovala sa figurálnej kompozícii, krajinomaľbe a kvetinovým zátišiam.
22-ročná Zuzka Medveďová v petrovskom sviatočnom kroji
Akademická maliarka Zuzka Medveďová patrila k prvým ženám, ktoré spomedzi všetkých Sloveniek (teda aj tých na Slovensku ) dosiahli takýto akademický titul.
Musela prekonať mnohé prekážky, aby mohla žiť len pre svoje vysnívané poslanie. Nenarodila sa totiž v majetnej rodine, teda peňazí na školenie nemohlo byť dosť. Keď sa k tomu pridá skutočnosť, že mladá dievka z malého vidieckeho prostredia má ísť do veľkej Prahy na štúdiá, isteže nebolo ani ľahko a ani jednoducho.
Zomrela v Pezinku (Bratislava) 1. februára 1985 a urna s jej popolom bola uložená do rodinného hrobu na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Jej umelecké dielo ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)