Prvým slovenským osadníkom v Kysáči bol Michal Vardžík s rodinou, ktorí sa do Kysáča prisťahovali z Pilíša, z Peštianskej stolice roku 1773. Po príchode tejto rodiny sa vlastne začína postupné sťahovanie Slovákov do Kysáča. V tom istom roku sa na príkaz panstva z Futoku do Kysáča presťahovali ďalšie tri evanjelické rodiny, ktoré bol údajne priviedol gróf Andrej Hadík a ktoré najprv bývali v zemniciach pri futockom lese, kde strážili uskladnené panské tehly a škridlice z futockej tehelne. Takéto opatrenie panstva súčasne naznačovalo, že na opustené poddanské usadlosti plánujú v budúcnosti osadzovať ďalších poddaných evanjelického vierovyznania. Bolo to ináč celoštátnou dobovou praxou, aby sa osadníci rovnakého vierovyznania osadzovali v tej istej obci. Píše o tom prof. Dr. Samuel Čelovský v monografii Kysáč 1773 – 2013. V piatok 13. októbra 2023 odhalili drevené sochy prvých kysáčskych osadníkov, muža a ženy, ktoré vypracoval známy slovenský drevorezbár Martin Kalman, ktorý v roku 2016 vytvoril aj sochu z dreva slobodníka Mateja Čániho v Báčskom Petrovci.
Pred sochou prvých osadníkov sa vyfotografovali členovia Umeleckého spolku Michala Geržu, ktorý je jedným z ocenených tohtoročnou Októbrovou cenou MZ Kysáč (foto: Ana Hrćan)
Po prvých štyroch evanjelických rodinách, ktoré do Kysáča prišli roku 1773, v ďalšom, 1774. roku sa prisťahovala ďalšia rodina a tak sa postupne Kysáč zväčšoval. Keď futocké panstvo 14. 10. 1779 vykonalo súpis slovenských evanjelikov v Kysáči, tak sa ukázalo, že v 47 domoch bývalo 325 obyvateľov, a to 77 mužov a žien, čiže 144 dospelých a 171 detí. Roku 1780 sa prisťahovali ďalší 4 osadníci, a tak v rokoch 1773 — 1780 bolo v Kysáči spolu 57 osadníkov.
V súčasnosti v Kysáči žije okolo 5000 obyvateľov z čoho asi 80% sú Slováci.
Pošta Srbska vydala príležitostnú poštovú známku k jubileu Kysáča
Ústredný program (foto Obec Báčsky Petrovec)
Z výstavy Spolku kysáčskych žien (foto: Spolok kysáčskych žien)
Oslavy 250-ročnice príchodu Slovákov do Kysáča prebiehajú prakticky počas celého tohto roku a počas minulého víkendu vyvrcholili. V minulý piatok oslávili Deň Kysáča a usporiadali okrúhly stôl s výstavou kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov. V rámci osláv 250 rokov príchodu Slovákov do Kysáča, 20 rokov obnovenej činnosti Spolku kysáčskych žien a Dňa osady ženy mali akciu Deň otvorených dverí s nainštalovanou výstavou Vyšívaná krása a predajom chutných domácich koláčov. Večer v sieni KC Kysáč bol galakoncert venovaný 250. výročiu príchodu Slovákov do Kysáča a na ňom si pripomenuli aj ďalšie viaceré jubileá: 110. výročie Čítacieho spolku, 90. výročie Dobrovoľného hasičského spolku, 50. výročie folklórneho súboru Vreteno... Udelené boli aj Októbrové ceny zaslúžilým združeniam, kolektívom a jednotlivcom.
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)