Kratak pregled istorije

Tri mesiace študentských protestov v Srbsku

Už takmer tri mesiace sú ulice srbských miest dejiskom masových študentských protestov. To, čo sa spočiatku zdalo ako krátkodobá reakcia na jednotlivé udalosti, prerástlo do jedného z najvýznamnejších prejavov občianskej nespokojnosti v novodobej histórii Srbska. Profesor Dr. Vladimir Mihić z Filozofickej fakulty v Novom Sade hovorí o tomto fenoméne s prekvapením a rešpektom. „Pred 31. októbrom by som povedal, že nič nedokáže prebudiť študentov z politickej apatie. Vyzerali, akoby boli anestezovaní voči verejným otázkam, dokonca aj tým, ktoré sa ich priamo týkali," hovorí profesor Mihić, odborník na politickú psychológiu. „Potom však prišiel 1. november a zrazu sme uvideli generáciu mladých ľudí, ktorí sú presní, odhodlaní, racionálni a disciplinovaní."

 

Tri mesiace študentských protestov v Srbsku

 

Podľa profesora Mihića najväčšou silou tohto študentského hnutia je ich organizovanosť a jednota. Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich protestov, ktoré sa spoliehali na konkrétnych vodcov, súčasní študenti fungujú horizontálne – bez jedného lídra, pričom každý z nich dokáže vystúpiť a zastupovať ich názory.

„Režim sa ich snaží oslabiť, snaží sa jednotlivcov zastrašiť, ale zakaždým, keď sa niekto objaví v médiách, hneď ho nahradí ďalší, rovnako inteligentný a odhodlaný. To je ich najväčšia sila a zároveň najväčšia bolesť pre vládu," vysvetľuje profesor.

Profesor Mihić zdôrazňuje, že protesty už nie sú len o študentoch – pridávajú sa k nim aj obyčajní občania, ktorí doteraz mlčali zo strachu. Práve prekonanie strachu považuje za hlavný zlomový bod.

„Mnohí tvrdia, že režim je už prakticky porazený, že len formálne stále existuje. Nie je otázkou či, ale kedy sa definitívne zrúti – za mesiac, dva, rok? Oveľa dôležitejšia však bude otázka, čo príde potom. V októbri 2000 sa režim síce zmenil, ale systém zostal rovnaký. Nesmie sa to zopakovať."

Dlhoročná propaganda a tolerancia agresie zo strany vlády vytvorili podľa Mihića nebezpečný spoločenský jav. „Keď desať rokov kŕmite ľudí nenávisťou a agresiou, nemôžete sa čudovať, že sú ochotní ublížiť iným len preto, aby si udržali pohodlie. Vidíme to na prípadoch, keď vodiči zámerne narazia do protestujúcich alebo keď sú študenti zastrašovaní a šikanovaní."

Napriek tomu profesor verí, že študenti a prebúdzajúca sa občianska spoločnosť majú silu vytrvať. „Môže to byť dlhý zápas, ale pohár trpezlivosti pretiekol. Táto lavína sa už nezastaví."

Študentské hnutie tak podľa neho stojí pred historickou úlohou – nielen v boji proti aktuálnej moci, ale aj v premene spoločnosti na spravodlivejšiu a demokratickejšiu a nádejou na skutočnú zmenu.

Viac TU: https://www.mojnovisad.com/vesti/dr-vladimir-mihic-profesor-na-filozofskom-fakultetu-razbijen-je-strah-rezim-je-gotov-predstoji-nam-tezi-deo-posla-id67373.html

 

Spracovala Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články