Kratak pregled istorije

Ján Čaplovič – symbol nezlomnosti a zápasu za slovenské slovo

V Kovačici si v sobotu 17. októbra 2026 pripomenuli 150. výročie narodenia významného evanjelického farára a prvého banátskeho seniora Jána Čaploviča (1876 – 1925), ktorý sa nezmazateľne zapísal do dejín slovenského evanjelického cirkevného života vo Vojvodine. Jeho meno sa spája nielen s kňazskou službou, ale aj s odvážnou obhajobou slovenského jazyka, viery a národnej identity v čase, keď ich ohrozovala násilná maďarizácia. Dnešná spomienková slávnosť bola venovaná mužovi, ktorý sa napriek osobným útrapám, prenasledovaniu a existenčnej neistote nevzdal svojho presvedčenia.

 

Ján Čaplovič – evanjelický kňaz, kovačický farár a prvý slovenský banátsky senior

 

Ján Čaplovič – evanjelický kňaz, kovačický farár a prvý slovenský banátsky senior

 

Ján Čaplovič – fotografia z knihy Dr. Jána Čaploviča ml.: Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici (1928)

 

Ján Čaplovič – fotografia z knihy Dr. Jána Čaploviča ml.: Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici (1928)

 

Dušan Čaplovič ml. pri odhaľovaní kovačického pomníku a pamätníku v roku 2009 – busty jeho starého otca Jána Čaploviča a pamätníku obetí a účastníkov Kovačického procesu

 

Dušan Čaplovič ml. pri odhaľovaní kovačického pomníku a pamätníku v roku 2009 – busty jeho starého otca Jána Čaploviča a pamätníku obetí a účastníkov Kovačického procesu

 

Ján Čaplovič sa narodil 5. októbra 1876 v Jasenovej na Orave. Po teologických štúdiách v Šoproni a Rostocku bol v roku 1901 vysvätený za evanjelického kňaza. Po krátkom pôsobení v Turčianskom Svätom Martine a v Záriečí pri Púchove sa koncom roka 1904 spolu s manželkou Máriou, rod. Bujnákovou, a najstarším synom Jánom presťahoval do Kovačice, kde prevzal miestny evanjelický cirkevný zbor.

Jeho pôsobenie sa čoskoro stalo súčasťou širšieho zápasu slovenských evanjelikov za právo zachovať si vlastný jazyk v cirkevnom živote. Keď sa uhorské cirkevné vrchnosti usilovali presadzovať maďarské bohoslužby aj v slovenských cirkevných zboroch, Čaplovič sa spolu so svojimi veriacimi proti týmto snahám rozhodne postavil.

Odpor proti maďarizácii vyústil do známeho Kovačického procesu v rokoch 1907 – 1908. Ján Čaplovič bol v období od roku 1907 do marca 1910 suspendovaný, teda zbavený možnosti vykonávať kňazskú službu vo vlastnom cirkevnom zbore. Takmer tri roky žil bez pravidelného príjmu a jeho rodina sa ocitla v mimoriadne ťažkej existenčnej situácii. Pomáhali im predovšetkým verní Kovačičania a slovenskí národovci.

Ani napriek týmto útrapám sa nevzdal. V marci 1910 bola obžaloba zrušená a mohol sa vrátiť k svojej farárskej službe. Obdobie prenasledovania však zanechalo hlbokú stopu v jeho živote i zdraví. Jeho zápas sa stal symbolom odhodlania slovenských evanjelikov brániť právo na bohoslužby v materinskom jazyku.

Po prvej svetovej vojne sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na ďalšie cirkevné zbory. V marci 1920 bol vymenovaný za seniorského administrátora v Banáte a 3. marca 1921 ho jednohlasne zvolili za prvého banátskeho seniora Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Túto službu vykonával až do svojej predčasnej smrti 5. marca 1925. Zomrel vo veku 48 rokov a pochovali ho na kovačickom cintoríne.

Sobotňajší program sa začal predpoludním prednáškou pre deti a mládež s názvom Ján Čaplovič ako hrdina svojej doby. O 13. hodine sa na kovačickom cintoríne uskutočnila slávnostná pietna spomienka a pobožnosť pri obnovenom hrobe tohto významného kňaza.

Večerné stretnutie v evanjelickom kostole o 18. hodine pokračovalo predstavením rodinnej histórie a pripomenutím odkazu Čaplovičovcov. Súčasťou programu bolo uvedenie televízneho rozhovoru s členmi rodiny Čaplovičovej a premietanie dokumentárneho televízneho podcastu Neumlčaní: Neobyčajný príbeh bratov Čaplovičovcov. Dokument mapuje osudy štyroch synov Jána Čaploviča, ktorých životné cesty sa v dramatických dejinných udalostiach 20. storočia rozchádzali, no spájal ich zápas za slobodu a demokraciu.

NEUMLČANÍ: Neobyčajný príbeh bratov Čaplovičovcov z Kovačice TU: https://history.noviny.sk/neumlcani/1013602-neobycajny-pribeh-bratov-caplovicovcov-z-kovacice-jeden-pocas-vojny-bojoval-v-tobruku-dalsi-posobil-v-londyne-treti-bol-v-povstani-o-ktorom-napisal-zakazanu-knihu

Duchovný rozmer večera doplnili príhovor a vystúpenia dvoch ženských cirkevno-zborových spevokolov z Kovačice. Organovou hudbou prispeli čestný kovačický kantor Mgr. Janko Siromu, PhD., a kantor Mgr. art. Ján Hegeduš.

Ján Čaplovič nezanechal odkaz iba v dejinách cirkevného zboru, ktorý spravoval. Jeho životný príbeh pokračoval aj v osudoch jeho synov. Najstarší syn, Ján Čaplovič mladší, sa po otcovej smrti stal kovačickým farárom, neskôr sa však venoval vedeckej, literárnohistorickej a publicistickej práci. Podieľal sa na rozvoji slovenského kultúrneho a spoločenského života a počas druhej svetovej vojny pôsobil v československom zahraničnom odboji.

Aj ďalší synovia sa v zlomových chvíľach dejín zapojili do zápasu proti neslobode. Dušan Čaplovič pôsobil v československej vojenskej jednotke na Blízkom východe, zúčastnil sa bojov pri Tobruku a neskôr pracoval v slovenskom vysielaní BBC v Londýne. Vladimír sa venoval pedagogickej práci a zapojil sa do Slovenského národného povstania. Ich osudy pripomínajú, že hodnoty slobody, odvahy a zodpovednosti sa v rodine Čaplovičovcov prenášali z generácie na generáciu. Uvádza sa to v texte Radovana Čaploviča, ktorým si na sociálnych sieťach uctil prastarého otca Jána Čaploviča.

 

Aktuálna fotografia Radovana Čaploviča stiahnutá zo siciálnej siete facebook

 

Aktuálna fotografia Radovana Čaploviča stiahnutá zo siciálnej siete facebook

 

Jazyk, viera a národná identita sa neuchovávajú samy od seba. Potrebujú ľudí, ktorí sú ochotní ich chrániť aj v časoch, keď je to spojené s osobnými obeťami. Ján Čaplovič takým človekom bol. A práve preto jeho meno zostáva súčasťou historickej pamäti Kovačice i Slovákov vo Vojvodine.

Program zorganizovali Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Kovačici a rodina Čaplovičovcov s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

logo-USZZ-2016-S-fin-podporou-rgb-150dpi

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články